akvarel, gvaš na papieri, 13x15,5cm, značené vľavo dole „Panuška“
1919, akvarel, ceruza na papieri, 11x16,5cm, značené vľavo dole „Panuška 1919“
olej na dreve, 25x33,5 cm, značené vpravo dole „Al. Kalvoda“
tuš, pero, akvarel na papieri, 8,5x22 cm, značené vpravo dole „M. Benka“
tuš, pero, farebné ceruzy na papieri, 18x19 cm, značené vľavo dole „M. Benka“
okolo 1915, olej na lepenke, 44,5x62,5 cm, značené vpravo dole „M. Benka“
Predkladané dielo M. Benku “Za dedinou” vzniklo v prvej dekáde 20.storočia. Vplyv jeho pražského učiteľa Aloisa Kalvodu je v tomto diele ešte stále patrný, predovšetkým farebnosť odkazuje na krajinárske kompozície Kalvodu. Na druhej strane je však už zrejmý Benkov postupný odklon od nastúpeného “kalvodovského” smeru, nástup a hľadanie vlastnej maliarskej cesty. Rukopisný posun od impresionisticko-luministického Kalvodu k expresívnejšej traktácii videného sa mieša so secesno-dekoratívnom vplyvom. Pochopenie modernistické ho secesného prúdu však v tomto Benkovom diele nevyústi do dekoratívnej rytmizácie prírodných prvkov, hoci náznaky tu nachádzame, ostáva v striedmejšej rovine interpretácie krajiny klasickými výrazovými aj farebnými prostriedkami.
1940, pastel na papieri, 46x33 cm, značené vľavo dole „Bazovský“
Na zadnej strane diela autorský štítok i autorský prípis.
pastel na papieri, 49x33 cm, značené vpravo dole „J. Alexy“
1920, drevorez na ručnom papieri, 43x29cm, značené vpravo dole v doske „MG“
1924, drevorez na ručnom papieri, 34,5x20cm, značené vľavo dole „M. Galanda 24“, vpravo dole v doske „G.“
1955, drevoryt na papieri (65. nátlačok z nákladu 100), 18,7x23,3 cm, značené vpravo dole „Ľ. Fulla“
1912, olej na plátne, 52,5x62 cm, značené vľavo dole „J. Písecký 1912“
1934, olej na plátne, 72x94,5 cm
značené vpravo dole „Rabas 34“
olej na preglejke, 30x35 cm, značené vpravo dole „Jos. Svoboda“
1912, olej na plátne, 160x95 cm, značené vpravo dole „K. Mašek 1912“
Dielo bolo vystavované na výstave „Od práce k zábavě. Podoby volného času v umění XIX. století“ v Západočeskej galérii v Plzni v roku 2020, publikované vo výstavnom katalógu pod kat.č. 57.
Obraz Karla Vítězslava Maška „Alegória jari“ je absolútnou zberateľskou raritou. Súputnik Alfonsa Muchu, ktorého diela vystavuje v stálej zbierke parížske Museé d´Orsay, sa na domácej českej umeleckej scéne objavuje naozaj len veľmi zriedkavo. O to raritnejším je výskyt diela „Alegória jari“ z roku 1912 od tohto maliara na aukcii slovenskej aukčnej spoločnosti ART INVEST. Jeden z popredných originálnych tvorcov českej varianty secesného štýlu po krátkom intermezze na pražskej AVU pokračoval v štúdiu spolu s A. Muchom v Mníchove a na Acadèmie Julian v Paríži. Odchod do Paríža, odpútanie sa od domácej umeleckej scény, hľadanie nových podnetov a nových európskych zdrojov inšpirácie posunulo maliara od historizujúcej akademickej maľby k využitiu výdobytkov postimpesionizmu a pointilizmu. Neskôr vo svojej tvorbe rovnako uplatňuje ornament ako prístupný umelecký prejav, predlohou však musí byť samotná príroda a dekoratívny rytmický ornament v plnej miere podlieha umelcovej individualite bez akéhokoľvek formálneho obmedzenia. Ako výsledok týchto moderných tendencií K.V. Mašek vytvára sériu symbolistických diel s dominantnou ženskou postavou dotvorenou plnohodnotnými secesnými prvkami. Využitie svetla v týchto dielach ako základného prvku kompozície, nesporné maliarovo preraffaelistické poučenie, individuálne uchopenie prírody do secesných sekvencií posúvajú tieto Maškove diela do kategórie vrcholných počinov českého symbolizmu. Dokonalou ukážkou takéhoto diela je aj ponúkaný veľkoformátový obraz „Alegória jari“. Ústredným motívom je mladá žena v dobových šatách sediaca v záhrade v záplave kvetov. Pohľad upretý do diaľky s neurčitou túžbou v očiach dodáva dielu mystický nádych a podčiarkuje snovú nereálnosť záhrady. Vynikajúco zvolený symbolistický motív, secesné ladenie i rukopisná dokonalosť umožňujú smelo zaradiť toto dielo na úroveň vrcholných počinov G. Klimta či A. Muchu.
1937, akvarel, tuš na papieri, 56x40 cm, značené vpravo dole „J. Veris, Paris 37“
olej na maliarskej lepenke, 43x54 cm, značené vľavo dole „Jos. Štolovský“
olej na maliarskej lepenke, 50x70 cm, značené vľavo dole „O. Bubeníček“
Slnkom zaliaty, zasnežený statok možno vďaka autorovmu začleneniu drobnej figurálnej štafáže v podobe ženy kŕmiacej sliepky, v rámci tvorby Ota Bubeníčka považovať za istú raritu. Napriek tomu, že bol český vidiek v rôznych obdobiach roka Bubeníčkovým hlavným motívom a s obľubou do malebných krajín zakomponovával ľudovú architektúru, ľudské figúry v nich takmer výhradne absentujú. Realisticko-romantické stvárnenie diela je podčiarknuté uvoľneným rukopisom autora, dokonale zachyteným slnečným svetlom a sviežou farebnou paletou.
olej na plátne, 106x155,5 cm, značené vpravo dole „Ant. Hudeček“
Obraz Antonína Hudečka zachytáva krajinu s rozkvitnutým vresoviskom a brezami, nachádzajúcu sa pravdepodobne v Orlických horách. Nízke dreviny v popredí i celkový charakter krajiny naznačujú, že sa jedná o lokalitu na hrebeni kopcov, zatiaľ čo zafarbené lístie poukazuje na blížiace sa obdobie jesene. Hornej časti kompozície dominuje obloha s ľahkými oblakmi, ktorých protipól na zemi tvoria ostrovčeky rozkvitnutého vresu.
Vresovisko bývalo na začiatku 20. storočia pre maliarov krajín veľmi atraktívnym námetom. V českom umení sa tento motív objavuje opakovane. Maliari boli fascinovaní farebnými tónmi kvitnúceho vresu a nemej zaujímavá pre nich bola aj štruktúra rozkvitnutých lúk. Hudečkovi sa v obraze podarilo bravúrne zachytiť hru slnka, tieňa i vetra na lúke a vystihnúť tak premenlivú atmosféru v rýdzom horskom prostredí.
Antonín Hudeček sa preslávil ako maliar krajiny už na prelome 19. a 20. storočia, kedy umne rozvíjal princípy symbolistickej krajinomaľby, impresionizmu a dokonca i pointilizmu. Postupne sa však z jeho maľby moderné tendencie vytrácali a Hudeček začal inklinovať skôr k realistickej maľbe. Napriek tomu sa niektoré prvky symbolistickej a náladovej krajinomaľby v jeho tvorbe udržali. Patria medzi nich najmä motívy ciest, súmraku či osamelých stromov. Kľúčovým motívom nie len pre Hudečka, ale aj pre mnoho jeho súčasníkov, bolo zachytenie vody a vodnej hladiny.
