1912, olej na plátne, 160x95 cm, značené vpravo dole „K. Mašek 1912“
Dielo bolo vystavované na výstave „Od práce k zábavě. Podoby volného času v umění XIX. století“ v Západočeskej galérii v Plzni v roku 2020, publikované vo výstavnom katalógu pod kat.č. 57.
Obraz Karla Vítězslava Maška „Alegória jari“ je absolútnou zberateľskou raritou. Súputnik Alfonsa Muchu, ktorého diela vystavuje v stálej zbierke parížske Museé d´Orsay, sa na domácej českej umeleckej scéne objavuje naozaj len veľmi zriedkavo. O to raritnejším je výskyt diela „Alegória jari“ z roku 1912 od tohto maliara na aukcii slovenskej aukčnej spoločnosti ART INVEST. Jeden z popredných originálnych tvorcov českej varianty secesného štýlu po krátkom intermezze na pražskej AVU pokračoval v štúdiu spolu s A. Muchom v Mníchove a na Acadèmie Julian v Paríži. Odchod do Paríža, odpútanie sa od domácej umeleckej scény, hľadanie nových podnetov a nových európskych zdrojov inšpirácie posunulo maliara od historizujúcej akademickej maľby k využitiu výdobytkov postimpesionizmu a pointilizmu. Neskôr vo svojej tvorbe rovnako uplatňuje ornament ako prístupný umelecký prejav, predlohou však musí byť samotná príroda a dekoratívny rytmický ornament v plnej miere podlieha umelcovej individualite bez akéhokoľvek formálneho obmedzenia. Ako výsledok týchto moderných tendencií K.V. Mašek vytvára sériu symbolistických diel s dominantnou ženskou postavou dotvorenou plnohodnotnými secesnými prvkami. Využitie svetla v týchto dielach ako základného prvku kompozície, nesporné maliarovo preraffaelistické poučenie, individuálne uchopenie prírody do secesných sekvencií posúvajú tieto Maškove diela do kategórie vrcholných počinov českého symbolizmu. Dokonalou ukážkou takéhoto diela je aj ponúkaný veľkoformátový obraz „Alegória jari“. Ústredným motívom je mladá žena v dobových šatách sediaca v záhrade v záplave kvetov. Pohľad upretý do diaľky s neurčitou túžbou v očiach dodáva dielu mystický nádych a podčiarkuje snovú nereálnosť záhrady. Vynikajúco zvolený symbolistický motív, secesné ladenie i rukopisná dokonalosť umožňujú smelo zaradiť toto dielo na úroveň vrcholných počinov G. Klimta či A. Muchu.
1937, akvarel, tuš na papieri, 56x40 cm, značené vpravo dole „J. Veris, Paris 37“
olej na lepenke, 50x60 cm, značené vpravo dole „J. Veris“
olej na maliarskej lepenke, 43x54 cm, značené vľavo dole „Jos. Štolovský“
olej na maliarskej lepenke, 50x70 cm, značené vľavo dole „O. Bubeníček“
Slnkom zaliaty, zasnežený statok možno vďaka autorovmu začleneniu drobnej figurálnej štafáže v podobe ženy kŕmiacej sliepky, v rámci tvorby Ota Bubeníčka považovať za istú raritu. Napriek tomu, že bol český vidiek v rôznych obdobiach roka Bubeníčkovým hlavným motívom a s obľubou do malebných krajín zakomponovával ľudovú architektúru, ľudské figúry v nich takmer výhradne absentujú. Realisticko-romantické stvárnenie diela je podčiarknuté uvoľneným rukopisom autora, dokonale zachyteným slnečným svetlom a sviežou farebnou paletou.
olej na plátne, 106x155,5 cm, značené vpravo dole „Ant. Hudeček“
Obraz Antonína Hudečka zachytáva krajinu s rozkvitnutým vresoviskom a brezami, nachádzajúcu sa pravdepodobne v Orlických horách. Nízke dreviny v popredí i celkový charakter krajiny naznačujú, že sa jedná o lokalitu na hrebeni kopcov, zatiaľ čo zafarbené lístie poukazuje na blížiace sa obdobie jesene. Hornej časti kompozície dominuje obloha s ľahkými oblakmi, ktorých protipól na zemi tvoria ostrovčeky rozkvitnutého vresu.
Vresovisko bývalo na začiatku 20. storočia pre maliarov krajín veľmi atraktívnym námetom. V českom umení sa tento motív objavuje opakovane. Maliari boli fascinovaní farebnými tónmi kvitnúceho vresu a nemej zaujímavá pre nich bola aj štruktúra rozkvitnutých lúk. Hudečkovi sa v obraze podarilo bravúrne zachytiť hru slnka, tieňa i vetra na lúke a vystihnúť tak premenlivú atmosféru v rýdzom horskom prostredí.
Antonín Hudeček sa preslávil ako maliar krajiny už na prelome 19. a 20. storočia, kedy umne rozvíjal princípy symbolistickej krajinomaľby, impresionizmu a dokonca i pointilizmu. Postupne sa však z jeho maľby moderné tendencie vytrácali a Hudeček začal inklinovať skôr k realistickej maľbe. Napriek tomu sa niektoré prvky symbolistickej a náladovej krajinomaľby v jeho tvorbe udržali. Patria medzi nich najmä motívy ciest, súmraku či osamelých stromov. Kľúčovým motívom nie len pre Hudečka, ale aj pre mnoho jeho súčasníkov, bolo zachytenie vody a vodnej hladiny.
1948, akvarel, ceruza na papieri, 24x42cm, značené vľavo dole „I. W. Kráľ 48“
Dielo bolo konzultované s PhDr. Dagmar Srnenskou, autorkou monografie maliara.
1932, olej na plátne, 65x53 cm, značené vľavo dole „Endre Nemes“
Dielo pochádza priamo z rodiny autora.
1976, kombinovaná technika na papieri, 60x45cm, značené vľavo hore „Sambo“, vpravo hore „Sokol/Sambo“, autorské pečiatky
Dielo bolo vystavené na výstave ,,Koloman Sokol a Vincent Hložník" v galérii Slovenskej sporiteľne v Bratislave v roku 2003.
Proveniencia: dielo pochádza z rodiny autora
drevoryt na pauzovacom papieri, 47x34,5cm, značené vpravo dole „K. Sokol“
1922, litografia na papieri, 33x28 cm, značené vpravo dole „Molnár Farkas“
1972, farebná litografia na papieri (191. nátlačok z nákladu 200), 53x32 cm, značené vpravo dole „M. Čechová“
1977, olej na sololite, 26x22 cm, značené vpravo dole „Šteberl 1977“
1932, olej na preglejke, 60x70 cm, značené vľavo dole „Krutek 32“
1973, gvaš, ceruza na papieri, 41x31 cm, značené vpravo dole nečitateľne
