olej na plátne, 47,5x51 cm, značené vpravo dole „Grotkovský“
olej na lepenke, 22x33 cm, značené vpravo dole „Berecz“
1945, olej na plátne, 60x61 cm, značené vpravo dole „J. Satin 1945“
1945, olej na plátne, 56,5x79 cm, značené vpravo dole „D. Milly 45“
Publikované: Ilečková, S.: Milly, Slovenská národná galéria, Bratislava 1971, str. 20
Dielo pochádza zo súkromnej zbierky bývalého riaditeľa Galérie mesta Bratislavy Ľudovíta Medveckého (1961-1970).
„Kyjovská balada“ - dielo svojimi galerijnými kvalitami bezpochyby patrí k vrcholným umelcovým dielam a možno ho zaradiť medzi zberateľské skvosty, na trhu s umením veľmi ojedinelé. Dezider Milly, jeden z predstaviteľov tzv. Generácie 909, bol maliarom úzko vymedzeného, špecifického tematického diapazónu, ku ktorému sa pravidelne vracal, a využívajúc známu kompozíciu obohacoval a napĺňal ju novým obsahom. Dominantou umeleckého vyjadrenia, na rozdiel od generačných druhov, sa stala Millymu krajina. Zobrazenie krajiny, jasne vychádzajúce z rodného východoslovenského prostredia, identifikované a často aj presne pomenované, napriek všetkému mimoriadne originálne poňaté, stáva sa v maliarovej tvorbe výsostne poetickým počinom. Krajina ako nositeľka hlbšieho poetického obsahu ukazuje autorov vyhranený nadčasový postoj a zároveň súdobú spoločensko-politickú situáciu pretavuje do inotaja, typického pre celú Generáciu 909.
1944, litografia na papieri, 34 x 49 cm, značené vpravo dole „Majerník 44“
1980, olej na lepenke, 56x23 cm, značené vstrede dole „V. H. 80“
1976, olej na lepenke, 22x55 cm, značené vľavo dole „V. H. 76“
1944, gvaš na papieri, 27,5x54 cm, značené vľavo dole „V. Hložník 44“
K dielu je priložený súdno-znalecký posudok Mgr. Martina Šugára, Ph.D.
Dielo „Belveder“ z roku 1944 zachytáva pohľad na západné priečelie letohrádku kráľovnej Anny v Prahe, pred ktorým sa nachádza tzv. spievajúca fontána. Sýty gvaš zjemnený pomerne presnou kresbou a farebnosťou redukovanou takmer do monochromatického „grisaille“, manipuláciou s perspektívou, ktorá mu pomáha podčiarkovať významy rovnako ako vytvárať obrazové inotaje, to sú azda tie najvýraznejšie znaky Hložníkovho vyzretého majstrovstva a istoty, ktorú cítiť v každom ťahu štetca. A hoci v období, kedy dielo vzniklo, maliar už nežil v Prahe, ale vo svojom rodnom meste aj s rodinou, „Belveder“ je príkladom umelcovho návratu k zobrazovaniu pražských vedút – nie aby tento námet angažovane vypointoval v aktuálnom spoločenskom a historickom kontexte, ale aby ho svojím kultivovaným výtvarným jazykom premenil na ľúbivú spomienku na zákutie stovežatej metropoly.
1948, kresba tušom na papieri, 21 x 29,5 cm, značené v strede dole „F. Hložník 48“
1948, kresba tušom na papieri, 21 x 29,5 cm, značené vpravo hore „F. Hložník 48“
1948, kresba tušom na papieri, 30,5 x 46 cm, značené vpravo dole „F. Hložník 48“
1942, litografia na papieri, 23,5x35cm, značené vľavo dole „BH“, vpravo dole ručne „B. Hoffstädter 42“