V priestoroch Bethlenovho domu aktuálne prebieha výstava, mapujúca umenie a kultúrne súvislosti na území bývalej Podkarpatskej Rusi. Je obmenenou reprízou výstavy, ktorú v roku 2019 pripravila Východoslovenská galéria. V rámci výstavnej dramaturgie v rokoch 2018 – 2019 galéria reagovala na historické udalosti a výročia vzniku 1. ČSR. Koncipovanie výstavného projektu sa uskutočňovalo v kooperácii s viacerými múzeami, galériami a archívmi na Slovensku, v Českej republike a Ukrajine – čo dopĺňa dobový naratív národnostného zloženia 1. ČSR ako multinárodnostného a etnického štátu. Významnou spoluprácou v rámci danej témy bola súčinnosť so Zakarpatským Múzeom Jozefa Bokšaja v Užhorode, avšak v dôsledku aktuálneho vojenského konfliktu na Ukrajine nebolo možné prezentovať pri repríze výstavy kolekciu umenia Podkarpatskej Rusi zo zbierok užhorodského múzea. Výpožičkou niekoľkých významných diel sa do tohto pozoruhodného projektu zapojila i naša aukčná spoločnosť Art Invest. Jedná sa o diela J. Alexyho, V. Erdélyiho, J. Bokšaya, A. Hudečka, V. Rabasa a A. Kocku. Výstava ponúka zaujímavý exkurz na raritný segment výtvarného umenia medzivojnového obdobia 1. ČSR, dopĺňajúci fenomén Košickej moderny.
Umelecký život na Podkarpatskej Rusi bol na začiatku 20. storočia formovaný najmä miestnymi autormi, ktorých školili významní uhorskí umelci v duchu umeleckých kolónií. Po pripojení územia Podkarpatskej Rusi k Československu sa stráca jej dominantný vzťah k Budapešti ako kultúrnemu centru a vyvstáva potreba vybudovania vlastnej výtvarnej organizácie, kultúrneho centra i umeleckého školstva. Podkarpatská Rus ako vďačný inšpiračný zdroj začala priťahovať veľké množstvo maliarov z celej republiky, predovšetkým v českých krajinách bola živou témou z politického, kultúrneho i sociálneho hľadiska. Mnohí prichádzajúci českí autori tak pomáhali spoluutvárať charakter miesta svojimi výtvarnými, publikačnými či osvetovými aktivitami.
Podobne ako tomu bolo v medzivojnových Košiciach, aj územie najvýchodnejšej časti republiky sa vyznačovalo multikultúrnym charakterom, vďaka čomu bolo umenie Podkarpatskej Rusi tvorené prevažne umelcami – migrantmi. Chýbajúce štátne akadémie umenia suplovali súkromné školy ako Škola Gustáva Mallého v Bratislave 1911 – 1932, Krónova škola v Košiciach 1921 – 1927 a v Užhorode to bola Verejná škola kreslenia, založená v roku 1927 Jozefom Bokšajom a Vojtechom Erdélyim. Bokšaj a Erdélyi, ako vedúce osobnosti boli odchovancami budapeštianskej akadémie, Erdélyimu sa dostalo mníchovské a parížske školenie. Medzi najvýznamnejších žiakov ich Verejnej školy patrili predovšetkým A. Kocka, A. Doboš, F. Manajlo, Z. Šoltés a iní, z ktorých niektorí absolvovali i štúdium na pražskej akadémii.
Českí umelci usadení v Užhorode formovali najmä výtvarný program kubizmu a krajinomaľby (M. Benešová-Špálová, V. Rabas, A. Hudeček, B. Oždian a i.). Zo slovenských výtvarníkov sem dochádzali napríklad M. Benka, I. Weiner-Kráľ či J. Alexy, ktorý dokumentoval tamojšiu krajinu.
Etnicky zmiešané a rôznorodé umenie Podkarpatskej Rusi rezonovalo aj na východnom Slovensku, prostredníctvom výstav vo Východoslovenskom múzeu v rokoch 1921 a 1934. Z dôvodu absencie vlastnej galerijnej či muzeálnej inštitúcie vystavovali užhorodskí a mukačevskí umelci okrem Košíc i v Bratislave a Prahe.
Vedecko-výskumný a výstavný projekt, ktorý mapuje kultúrne dianie a umeleckú produkciu územia bývalej Podkarpatskej Rusi pokračuje ako samostatná výskumná aktivita v nadväznosti na súvislosti medzivojnového umenia, predovšetkým na košický okruh 20. a 30. rokov 20. storočia, známy pod súhrnným názvom Košická moderna. Obdobie medzivojnového umenia na Podkarpatskej Rusi v kontexte Košickej moderny (alebo v merítku stredoeurópskeho umenia) doposiaľ nepredstavuje adekvátne spracovanie z pohľadu slovenskej, či českej umenovedy. Aj z toho dôvodu je táto téma atraktívna, nielen pre lokálne dejiny umenia na východnom Slovensku, ale pri systematickom a komplexnom spracovaní ma ambíciu doplniť kontext širších vzťahov československej umeleckej scény.
Mgr. Tereza Peterová
ART INVEST
