Do 14.09.2014 si milovníci umenia môžu v Pálffyho paláci v Bratislave pozrieť ukážky z tvorby významného slovenského sochára Jozefa Kostku. Výstava je zameraná na obdobie 60-tych rokov 20. storočia.
Tvorivé rozpätie Jozefa Kostku je obrovské. Okrem ženských figurálnych plastík, ktoré väčšinou oslavovali mladosť a materstvo, ale tiež zachytávali intímnu atmosféru ateliéru (Sochár a model, 1962, 1968), zameriava svoju pozornosť na nefiguratívne objekty. Pri hľadaní sochárskeho tvaru sa inšpiruje prírodou – kameňmi, stromami, kvetmi. Výsledné diela majú v sebe zakódované znaky ako príbehy a emotívne posolstvá plné metafor a alegórií (Malá balada, 1966; Veľká balada, Veľký kvet, 1967). Kostka v nich vypovedá o svojom hlbokom vzťahu k slovenskej krajine a k svojmu detstvu v Marianke na Záhorí. Ako symbol Slovenska vytvára typ ženy – Slovenky, ktorej tvary minimalizuje alebo premieňa v rôznych variantoch prelínania sa s prírodnými formami. Významnou súčasťou tvorby šesťdesiatych rokov je aj práca s drevom. Razantným gestom hľadá v dreve tvary, výsledkom sú rustikálne pôsobiace objekty, so zdôraznením štruktúry dreva (Slovenky, Rozhovor, Pútnik z Marianky, Nájdený tvar, 1967 – 1969).
Kostkovu sochársku tvorbu od začiatku dopĺňala intenzívna kresliarska činnosť. Jeho zásluhou sa v šesťdesiatych rokoch dostáva do popredia pojem sochárska kresba. Tisíce kresieb aktov podľa modelu vyústili do niekoľkých cyklov (Na nábreží, 1962; Čierne akty, 1963). Neskôr sa tiež venoval plastike.
V roku 1969 Kostka vystavil svoju bohatú umeleckú tvorbu šesťdesiatych rokov na súborných výstavách v bratislavskom Dome umenia a v pražskom Mánese.
Je tvorcom mnohých pamätníkov napr. pomník Víťazstva pre Bratislavu 1946–49. Na svetovej výstave v Bruseli roku 1958 bol odmenený za reliéf „Na brehu rieky“ striebornou medailou, v tom istom roku sa zúčastňuje bienále v Benátkach. Je taktiež autorom súsoší Vďaka na bratislavskom Slavíne1963, či plastiky Slovenská jar - pomník Ľudovíta Štúra v Modre1964. V rokoch 1966–68 podnikol študijné cesty do Anglicka, Francúzska a Talianska. Patrí aj k laureátom ceny Cypriána Majerníka 1963, či k nositeľom titulu národný umelec1967.
Kostka sa koncom šesťdesiatych rokov nachádzal na vrchole svojich tvorivých síl a spoločenského uznania. Sovietske tanky a invázia Československa v auguste 1968 však zmarili nádeje na ďalší slobodný vývoj. Neúprosná „normalizácia“ spoločenskej situácie v Československu postihla aj Jozefa Kostku. V roku 1973 je nútený opustiť miesto profesora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a odísť do ústrania.
Michal Volčko
ART INVEST
