Obraz Ladislava Mednyánszkeho, jedného z našich najvýznamnejších maliarov, je obľúbeným dielom Kataríny Beňovej
Mednyánszky je pre ňu vždy jasnou voľbou. „Ten obraz patrí medzi moje najobľúbenejšie od prvej chvíle, čo som sa Mednyánszkym začala zaoberať,“ hovorí historička umenia a kurátorka Katarína Beňová, ktorá sa maliarovej pozostalosti venuje už viac ako dekádu.
Bolo to v roku 2000, keď Slovenská národná galéria získala možnosť významnej akvizície v podobe súboru vyše šesťdesiatich Mednyánszkeho olejomalieb a niekoľkých kresieb, ktorý bolo treba skatalogizovať. Paralelne vznikala aj skupina odborníkov, ktorí sa začali téme Mednyánszky venovať v rámci spoločného projektu s Maďarskou národnou galériou.
Beňovú zaujala nenápadná, ale mimoriadne bohatá poloha Mednyánszkeho tvorby, ktorá poukazuje na prípravný proces jeho rozmýšľania nad jednotlivými námetmi. Akvarel Spišská krajina v zime patrí k takmer 1400 kresbám a prácam na papieri zo zbierky SNG. Jeho tvorbu možno vidieť v kaštieli v Strážkach, kde Mednyánszky za svojho života pôsobil.
„Ide o variant olejomaľby Podtatranská krajina po jarnom daždi, ktorú potom neskôr namaľoval. Vystihuje gro jeho maliarskeho štýlu. Fascinuje ma práve jeho nové rozmýšľanie nad konkrétnou krajinou. Navyše, Spiš je mi blízky a on mi ho zosobňuje. V malom výseku krajiny dokázal bravúrne stvárniť náladu videného,“ hovorí Beňová.
Aká obloha, taká nálada
Obraz zachytáva ohyb rieky Poprad v lone lúk a v pozadí tatranské štíty. Zároveň sprítomňuje drobnú figúru – človeka ako jedinca v prírode uprostred prichádzajúcej búrky. „Kým akvarel je ešte v zimnom farebnom variante, veľmi podobný koncept olejomaľby je skôr v jarnom prevedení. V zníženom horizonte sa autor viac sústreďuje na oblohu, ktorá sa uňho stáva nositeľom nálady. Na akvareli pekne vidno, že už mal za sebou skúsenosť z barbizonskej maľby a dokázal sa v pleneristickom štýle oveľa viac uvoľniť. Krajinu však stále vníma ako čosi jedinečné.“
Prvé roky Mednyánszkeho krajinomaľby patrili práve hornatej tatranskej krajine, ktorú dôverne poznal. Ako samotár tam trávil celé týždne, ale občas pozýval k sebe aj svojich kolegov z okruhu viedenských alebo maďarských náladových impresionistov, napríklad Arpáda Fesztyho.
„V druhej etape svojej tvorby krajinu už abstrahuje. V našom geopriestore prichádza medzi prvými s novým technickým vnímaním, uvoľňuje rukopis, začína pracovať so špachtľou, hoci s istým posunom oproti tomu, čo sa dialo vo Francúzsku. Je však v tomto posune jedným z najradikálnejších,“ vysvetľuje historička.
Osamelý dobrák
Ladislav Mednyánszky zvečnil na svojich obrazoch milovaný Spiš aj život a prácu ľudí v nížinných krajoch v okolí Tisy a Dunaja. Mrazivá realita dýcha z obrazov, ktoré maľoval priamo na bojiskách, kam sa počas prvej svetovej vojny pravidelne vyberal. Po Goyovi nikto iný nezobrazoval vojnu tak humánne ako on.
Osamelý homosexuál dával odpovede na základné otázky vtedajších čias. Intenzívne si písal denníky, v ktorých tuho romantickým pohľadom zachytával obraz okolia, ktoré intenzívne vnímal. Skúmal vonkajšie obrazy prírody v kontraste s osobným prístupom k nim, opisoval stretnutia s ľuďmi, ktorých maľoval, nehanbil sa za najintímnejšie myšlienky, zasväcoval do svojho zložitého výtvarného myslenia, vyznával sa z lásky k milovanej osobe, ktorú stratil. Pomáhal trpiacim, napokon sám na fronte utrpel zranenia, ktorým vo svojom rakúskom ateliéri v tichosti podľahol.
Rodák z Beckova je jednou z najvýznamnejších maliarskych osobností prelomu 19. a 20. storočia. U nás sa mu dostalo patričného uznania až za posledných možno dvadsať rokov. Mimoriadne plodný maliar veľa cestoval (aj pre chorobu, z ktorej sa vo viacerých kúpeľoch liečil), absolvoval študijné cesty do Talianska, Barbizonu, Francúzska. Jeho tvorba, časom ovplyvnená impresionizmom, zahrnuje krajinomaľbu, portréty, výjavy z potuliek.
Atraktívna komodita
Mednyánszkeho odkaz vnímame ako ponurý a depresívny, obrazy často vzbudzujú temné nálady v hmlistých, tmavých tónoch. Ich témou je hlavne príroda, ale zobrazujú aj chorobu, starobu, umieranie, nešťastie.
Neskoršie diela zažiaria aj jasnými farbami slnečného svetla, tiež z nich však cítiť osamelosť a bezmocnosť, akúsi lepkavú pachuť smrti. Jedno majú všetky spoločné: jednoznačne, silno a nekompromisne vťahujú do atmosféry, v ktorej vznikali.
Záujem o dielo Ladislava Mednyánszkeho výrazne vzrástol po veľkých výstavách v rokoch 2003 a 2004 v Bratislave a Budapešti. Jeho diela sa pravidelne objavujú na trhu s umením. Najvýznamnejšou v tomto smere bola aukcia zbierky Lea Ringwalda pred dvoma rokmi. Je stále fascinujúce pozorovať, čo sa objaví na trhu, no k možným akvizíciám treba podľa kunsthistoričky pristupovať opatrne. Už za Mednyánszkeho života sa objavilo veľké množstvo jeho napodobňovateľov, buď priamych súkromných študentov, alebo nasledovníkov a kopistov.
zdroj: SME
