Bacon a kresby? Este pred pár rokmi by podobné spojenie vyznelo absurdne. O maliarovi Francisovi Baconovi (1909-1992) sa vedelo, že nekreslí, ale maluje priamo na plátno. Ukázalo sa však, že samotným Baconom potvrdzovaná averzia ku kresbe je len mýtus. Umelec sám pripustil, že si robí kreslené štúdie. A po Baconovej smrti sa v jeho ateliéri objavili i pokreslené papiere.
Baconove kresby sa začali vynárať aj inde. Niektoré kúpila Tate Modern od muža, s ktorým umelec v 50.rokoch žil. Ďalší vlastnil Barry Joule, Baconov sused a pomocník. Jemu ich vraj Bacon dal krátko pred smrťou, aby ich zničil. Joule ich však uchoval a neskôr venoval Tate. Ide väčšinou o prípravné práce k obrazom, náčrtky na fotografiách z kních a časopisov. Pretože tieto diela nejde jednoznačne spojiť s autorom, v prípade Jouleho zbierky sa udáva, že ide o kresby Francisovi Baconovi pripisované.
Kresby, ktoré sú momentálne vystavené v pražskej galérii GATE, vlastní Cristiano Lovatelli Ravarino z Bologne. Hovorí, že v posledných rokoch umelcovho života patril k Baconovým blízkym priateľom. Aby unikol svetu veľkého umenia, maliar vraj za ním jazdil inkognito do Talianska. Pretože mu na cestách chýbala tvorba, začal kresliť a výsledky svojmu priateľovi daroval. Kresby v GATE sú prekvapivo veľké, niektoré až 150x100 cm. Sú výrazne podpísané a zjavne zamýšlané ako samostatné umelecké diela. Jedná sa o obrovský súbor asi 600 kusov. Kresby rekapitulujú motívy, ktoré sa objavujú v diele Francisa Bacona od konca vojny až do 80.rokov. Podobný počet Baconových kresieb by mohol mať hodnotu mnoho desiatok miliónov EUR.
Podľa spoluorganizátorky výstavy Moniky Burian išlo o akúsi disidenskú prácu napriek umelcovým galeristom. Bacon vraj nechcel, aby sa o kresbách vedelo. Súčasne tajil i vzťah s Lovatellim Ravarinom, aby svojho milenca nekompromitoval. Burian udáva, že kresby boli vystavované už za Baconovho života v Bologni, čo sa však nepodarilo dohľadať. Na trhu s umením sa kresby Lovatelliho Ravarina začali objavovať až po Baconovej smrti, do roka 2004 sa ich predalo asi 150.
Súčasne sa začali objavovať pochybnosti o pôvode kresieb. V roku 2004 ale súd v Bologni rozhodol, že o kresbách vo vlastníctve Lovatelliho Ravarina je zakázané hovoriť ako o falzifikátoch. Odporcom pravosti kresieb sú napríklad správcovia Baconovej pozostalosti, o ich pravosti pochybuje i Baconov životopisec Michael Peppiatt. Martin Harrison je vedúci týmu, ktorý má nabudúci rok vydať catalogue reisonné Francisa Bacona. Nepovažuje za pravdepodobné, že by Bacon vytvoril 600 kresieb určených k vystavovaniu. Martin Harrison sa dnes na rady právnikov k pravosti kresieb odmieta vyjadrovať. O kresbách vo vlastníctve Lovatelliho Ravarina len povedal, že nevyzerajú ako nič, o čom s istotou vieme, že by bolo vytvorené Francisom Baconom.
Iní historikovia umenia tvrdia, že ide skutočne o Baconove kresby. Svetovou autoritou, ktorá o pravosti kresieb nepochybuje, je britský básnik a autor kníh o výtvarnom umení Edward Lucie-Smith. Lucie-Smith je i spolukurátorom výstavy v GATE. O nízkej profesionalite týmu GATE však svedčí to, že túto kľúčovú postavu na svojich webových stránkách uvádza ako Edwarda Lucy-Smitha. K autorstvu kresieb zo zbierky Lovatelliho Ravarina sa mal vyjadriť seminár v londýnskom Courtauld Institute v januári tohoto roka. Na poslednú chvíľu bol ale zrušený, pretože sa organizátori i prizvaní odborníci obávali žalôb, ktorým by čelili v prípade, ak by diela prehlásili za nepravé.
zdroj Lidové noviny
