Maľby Jozefa Srnu charakterizujú niekedy hĺbavé, inokedy bizarné figurálne kompozície, ktorých dej je situovaný do súčasných ulíc a námestí, do nákupných centier, prístavov, do rozmanitých exteriérov alebo interiérov. Sú poznačené prebiehajúcou drámou, uzatvorením sa jednotlivca do existenciálnej samoty alebo očakávaním lepšej budúcnosti. Námety spája do často surrealisticky vyznievajúcich celkov. Poukazuje pritom na spoločenské problémy, ale aj na vnútorný zápas zobrazovaných postáv. V posledných rokoch sa jeho maliarsky prístup k námetom radikalizuje: situácie, ktoré zachytáva, sú naliehavé, znepokojujúce, niekedy depresívne alebo naopak – plné nádeje.
Žánrovo vychádza z historickej maľby netajac obdiv k Franciscovi Goyovi, W. M. Turnerovi či C. D. Fridrichovi. Obľúbencov má mnoho a nielen v období romantizmu: v renesančnej, barokovej i novodobej maľbe. V krajinkách, ktoré stále zaznamenávajú u odbornej i laickej verejnosti najväčší ohlas, prechádza od lyrických výjavov po expresívne. Súčasťou krajiny je od istého obdobia osamelá postava v centre obrazu alebo na horizonte. V cykle najnovších malieb jednotlivca v krajine nahrádza väčšia skupina ľudí. Všetci smerujú ku svetlu kolotočov tzv. kolobehu dejín. Svetlo a kolotoče metaforicky vytvárajú reťaz príbehov, ktoré zostávajú ukryté. V symbolike sa „melie budúcnosť“ - sú to obrazy plné nádeje.
Inú líniu tvorby Jozefa Srnu predstavujú zložité figurálne kompozície monumentálnych rozmerov zamerané na aktuálne sociálno-spoločenské dianie. Mnohé z týchto obrazov sú nositeľmi neprehliadnuteľného znaku: vízie apokalypsy. Zatiaľ čo v štádiu kresieb a skíc pôsobí dej hravo a bezstarostne, vsadením do farebnej atmosféry plátna sa prostredie radikálne mení: nepokoj, napätie, chaos, tušené očakávanie konca bez možnosti nového začiatku. Tieto črty sú v príncípe nadčasové, či lepšie povedané – bezčasové.
Tretím námetom sú ľudia na periférii mesta, akoby odcudzení od sveta. Osamotení v zmysle sociálnom, spoločenskom, duchovnom. Toto spektrum obrazov má najbližšie k tvorbe autorovho otca, Jozefa Srnu st. (1930 – 1992), ktorý patrí k nezabudnuteľným postavám slovenského výtvarného umenia 70. a 80. rokov 20. storočia.
Izolovaná krajina, mnohofigurálna kompozícia alebo osamelá postava – na báze pozadia je väčšinou vytvorená atmosféra odlúčenosti, nezúčastnené pohľady zachytávajú smútok, anonymitu, chlad. Aj v tomto bode autor pokračuje v maliarskej tradícii otca: bez príkras zachytáva okolitý svet a spoločnosť, ktoré sa rokmi menia, človek však zostáva nezmenený.
Miesto konania výstavy: Galéria Jána Koniarka v Trnave
Trvanie výstavy: 6.11.(Št) – 6.1.(Ut) 2015
Michal Volčko
ART INVEST
