1954, olej na lepenke, 24x36 cm, značené na zadnej strane ,,M. A. Bazovský, 1954"
Táto pôsobivá komorná olejomaľba pochádza zo súkromnej zbierky slovenského diplomata a publicistu Fedora Balla (1920-1998) a jeho manželky, Kataríny Winterovej (1921-2010), dcéry významného piešťanského múzejníka a spoluzakladateľa piešťanských kúpeľov Imricha Wintera (1878-1943).
Dvojica sa už krátko po svadbe, v päťdesiatych rokoch presťahovala do Paríža, kde manželia pôsobili na diplomatickej misii. Po odvolaní z misie koncom päťdesiatych rokov sa rodina Ballových usadila v Bratislave. V tom čase sa Fedor Ballo stal riaditeľom vydavateľstva Tatran, vďaka čomu sa významným spôsobom podieľal na vývoji kultúry na Slovensku. Okrem vynikajúceho výberu z tvorby našich a zahraničných autorov, vydavateľstvo Tatran pod jeho vedením začalo vydávať aj publikácie o výtvarnom umení. Predstavili tak širšej československej verejnosti tvorbu našich autorov ako M. Benku, M. A. Bazovského, L. Gudernu, K. Sokola, M. Martinčeka a ďalších, ale aj tvorbu svetových výtvarníkov napríklad francúzskych impresionistov. Známa je i edícia venovaná výtvarným a architektonickým slohom. Vo vydavateľstve Tatran s Fedorom spolupracovala i jeho manželka Katarína, ktorá sa podieľala na prekladoch článkov o umení (z maďarčiny, nemčiny a slovenčiny do francúzštiny). Koncom šesťdesiatych rokov, Fedor Ballo pôsobil aj ako šéfredaktor časopisu Revue svetovej literatúry, pani Katarína spolupracovala aj na príprave materiálov pre tento časopis.
Charakter, ktoré vydavateľstvo Tatran pod vedením Fedora Balla získalo, si vydavateľstvo udržalo aj neskôr po jeho odchode z funkcie riaditeľa v roku 1968. Vtedy bol Fedor Ballo poverený misiou v UNESCO v Paríži, kam ho nasledovala i jeho manželka s dcérami. Na začiatku normalizácie bol však ako prívrženec Dubčeka z misie odvolaný a rodina sa rozhodla emigrovať. Fedor Ballo následne 13 rokov pôsobil v stredisku kultúry parížskom Centre Georges Pompidou.
