ZROD KOŠICKEJ MODERNY Ak hovoríme o Košickej moderne, prvé čo v domácich súvislostiach 20. a 30. rokov treba konštatovať, je prekračovanie všetkých daných lokálnych obmedzení a hraníc, ambiciózne meranie sa s Európou a svetom. Bol to svojím spôsobom akýsi samovoľne rozpútaný, či živelný pohyb. Nikým neorganizovaný krok do neznáma. Často len prostá paralelnosť inšpirácie. Nikdy sa však nejednalo o programové napodobňovanie akýchkoľvek už hotových vzorov. Všetko tu vznikalo spontánne popri sebe, bol to svet vyhraneného individualizmu. Kým to, čo nazývame slovenskou národnou modernou vychádza programovo z dediny, resp. z folklóru a z horského prírodného prostredia, vychádza košická moderna z novodobého mestského až veľkomestského prostredia. Jednotlivý autori ho pri tom exploatovali bez toho, že by si charakteristické črty týchto nových civilizačných skutočností okolo seba vôbec čo aj len uvedomovali.
Všetky najdôležitejšie výstavné aktivity sa odohrávali na pôde Východoslovenského múzea v Košiciach. Dr. Jozef Polák, vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach, postupne vybudoval z tejto inštitúcie komplexné centrum výtvarnej kultúry na východnom Slovensku. Rozvinul tak svojrázny výstavno-umelecký výstavný ruch, pričom v rokoch 1919 – 1938 usporiadal 216 výstav. Popri významných miestnych autoroch sa na výstavách prezentovali diela M. Benku, Ľ. Fullu, M. Galandu, M.A. Bazovského, J. Čapka, V. Špálu, E. Fillu, ale aj diela vynikajúcich hosťujúcich umelcov ako sú: Otto Dix, Paul Klee, Jozef Šíma, Béla Uitz, K. Kernstock. Vystriedali sa tu tiež reprezentačné kolekcie grafického umenia takmer všetkých európskych krajín. Výstavy Východoslovenského múzea mali vďaka kvalitným vystavovaným dielam vždy dobrú návštevnosť.
OTEC KOŠICKEJ MODERNY KONŠTANTÍN KӦVARI-KAČMARIK (1882 – 1916)
Základný impulz vzniku okruhu Košickej moderny prináša svojské a vizionárske dielo samotára Konštantína Kövári – Kačmarika. Dielo, ku ktorému sa všetci ďalší spontánne a bez výhrad ako k svojmu predchodcovi programovo priznávajú. Bez priamej znalosti zahraničného umenia a skúseností zo sveta, po krátkom študijnom pobyte v Budapešti, opustiac potom iba raz rodné Košice (príležitostný plain-air v Szolnoku), vysníval si tento vizionár svoj svet intimity, suverénnej elegancie, individuálnej slobody a novodobého veľkomestského života. Svet, ktorý znesie porovnanie s dobovým dielom Vincenta van Gogha, Toulose-Lautreca, Maneta a iných popredných parížskych predstaviteľov moderny. Smutné poučenie z jeho diela je fakt, že nekompromisná sloboda je možná iba snovým osamostatnením sa od v tých časoch ešte v Košiciach neexistujúceho publika.Tento priekopník unikátnej kombinácie francúzskeho a maďarského postimpresionizmu, intímnej secesie a lyrického expresionizmu študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Na jeho tvorbe sa však do značnej miery podpísal i trend parížskej metropoly, ktorú Kövári navštívil v roku 1907. Za obrazy prezentované na výstave Uhorského štátneho umeleckého spolku v roku 1907 získal štátne štipendium na finančne náročné štúdiá v zahraničí.
Vzhľadom na vtedajšie podmienky košického kultúrneho života zostáva otázne, prečo sa Kövári po úspechoch v Budapešti a Paríži rozhodol vrátiť domov a oživiť tak kultúrny život a tvorbu u nás.Dôvodom mohol byť jeho silný citový vzťah k rodnému mestu a regiónu, ako aj výzva vytvoriť priaznivú atmosféru a nový výraz v grafike a maliarstve. Svoju dlhodobú koncepciu začal prezentovať v roku 1909 v sídle Kruhu košických obchodníkov. Začínal sériou drobných prác, pokračoval olejomaľbami, akvarelom, linoleorytmi a pastelom. Využíval i špeciálnu techniku lúpaného pastelu na lepenke. Jeho obľúbenými témami boli panorámy malebnej Košickej Kalvárie, košických a kežmarských uličiek a kútov, Spišskej Kapituly, Spišského Podhradia a Žehry. Vyzreté práce Köváriho boli kritikmi veľmi kladne hodnotené. Na Köváriho nadväzuje predovšetkým Július Jakoby, Anton Jasusch, Konštantín Bauer, Eugen Krón, Koloman Sokol a ďalší umelci, ktorí chceli odporovať vtieravosti a statičnosti malomeštiackeho umenia. Jeho maľovanie malo však v očiach vtedajších meštiakov charakter provokácie, keďže v závere svojej tvorby dospel až k maľovaniu farebnými plochami, ku kontúrovaniu obrazových predmetov a stupňovaniu farebnosti.Z jeho diel bola cítiť najmä neobyčajná mäkkosť a subtílnosť hry svetla a tieňa – harmonické letné scenérie s prírodnými, architektonickými a ľudskými komponentami živo žiariacimi na prenikavom slnku.
Nový výtvarný prístup Kövariho sa odzrkadlil i v technickej stránke jeho práce. Často využíva zvláštnu techniku pastelu na lúpanej lepenke. Kreslil pastelom na nahrubo olúpanú, zvrásnenú lepenku a zdôrazňoval tak zjednocujúcu povahu farebných tónov, ale i expresiu svojej výtvarnej štylizácie.
V najlepších olejoch a lúpaných pasteloch záverečného obdobia tvorby rokov 1909-1913 kládol dôraz napríklad na diela významného maďarského maliara (člena skupiny Nabis) Pippl-Rónaya. Úplne ale upustil od akýchkoľvek literárnych podtextov. To znamená, že z jeho obrazov mizne figúra, ktorá by mohla navodzovať nejaké pre Kövariho už vtedy nadbytočné znakové významy.
V rámci svojej tvorby sa tiež venoval grafike. Köváriho grafické listy sú naplnené náladami secesného symbolizmu a osudovosti niekedy až munchovského ladenia. Podľa Ladislava Saučina sa Kövári stal najčistejším predstaviteľom secesie v kresbových technikách na našom území. Nábeh k secesnej ornamentálnosti neskôr prevažuje do voľnej expresivity. Jeho tvorbou vstupuje prvý raz do nášho výtvarného umenia nový fenomén expresívneho, aby zohral rozhodujúcu úlohu v procese zrodu našej moderny.
Bol košickým umelcom tragického osudu, ktorého život vyhasol predčasne v rodnom meste v ústave pre duševne chorých. Kövári bol vôbec prvý, čo vniesol u nás do maliarstva, pôvodne opretý o K. Ferenczyho, zásady postimpresionizmu. Smeroval tak dôsledne k programu stredoeurópskej moderny. Konštantín Kövári bol pokrokový európsky umelec, najrýdzejší raný modernista hornouhorskej zeme, na ktorého tvorivý príklad sa po prvej svetovej vojne odvolávali mnohí mladí umelci.
Michal Volčko
ART INVEST
