Patrí medzi najúspešnejších českých maliarov súčasnosti, ale začínal ako nádenník. Po škole sa živil maľovaním kulís pre americké filmové produkcie. Až od chvíle, keď zberatelia objavili silu jeho temných, depresívnych obrazov, môže tvorbe venovať všetok čas. A popritom sa Josef Bolf, povestný málovravnosťou, naučil o svojej práci aj hovoriť.
Nedávno žila česká výtvarná scéna rebríčkom umelcov J&T Banka Art Index 2014, ktorý vytvorila skupina odborníkov na objednávku J&T Banky. Ste na trinástom mieste. Čo si o podobných zoznamoch myslíte?
Je lepšie byť vyššie ako nižšie, ale vlastne neviem, čo si o tom rebríčku mám myslieť. Na jednej strane je niečo také dobré, na druhej strane je to čudné. Naozaj. Moje umiestnenie je pekné. Asi by som hovoril inak, keby som bol, dajme tomu, päťdesiaty. Niektorí ľudia tam chýbajú. Niekoho zase hodnotím odlišne ako zoznam. Ale každý má kritériá postavené inak. Umenie nie je šport. Ľudia asi zoznam vyžadujú. Je to normálne vec dopytu a ponuky. Pokiaľ niekto chce rebríček, tak ho niekto iný vytvorí.
Myslíte si, že poslúži ako užitočná navigácia pre zberateľov?
Myslím si, že nie úplne. Pochopil som, že dosť zberateľov dá na vlastný vkus, jednoducho si do toho nechcú nechať hovoriť. A potom je veľké percento zberateľov, ktorí idú rovno za galeristami. Chcú mať investíciu v úvodzovkách pokrytú tým, že sa niekto o to bude starať ďalej. Či tento rebríček niekto vníma ako bernú mincu, ozaj neviem. Ešte je na hodnotenie asi priskoro.
Je dôležité uživiť sa vlastnou tvorbou?
Samozrejme. Som veľmi vďačný, musím zaklopať, že sa tým môžem živiť a že mám ten luxus plne sa tvorbou zaoberať. To je skvelé! Niekedy je to záťaž, často sa mi nechce byť na vernisážach, to je akoby šiel človek do práce. Ale som veľmi vďačný, že sa tým môžem živiť.
Ideál predstavujú informovaní kupci, ktorí ochotne zaplatia za kvalitu. Nezvádza k vypočítavosti poznanie, že vaše obrazy idú na odbyt, lebo majú také a také vlastnosti?
To nejde. Bolo by to vidieť. Občas si uvedomím, že, povedzme, prekračujem nejakú hranicu, že je práce naraz priveľa, ale nedá sa to vykalkulovať. Alebo dá, určite sú ľudia, ktorí to vedia, ale ja to neviem. Sú umelci, ktorí dokážu s trhom pracovať programovo, ako Damien Hirst, Jeff Koons. Taký typ asi nie som. Predaj je pre mňa dôležitý, ale niektoré veci si nechávam. Niektoré obrazy púšťam až po určitom čase.
Čím sú tie obrazy dôležité?
Niekedy sa podarí niečo zlomové, čo sa potom odráža v ďalších veciach. Možno to na tých obrazoch hneď nevidno, možno nie sú najlepšie zo série, ale možno sa na nich niečo zmení, niečo pohne, pri čom mi napadne, že by to celé mohlo byť inak.
zdroj: www.sme.sk
