Určenie autorstva umeleckých diel môže viesť až k súdnym sporom. Intenzita bojov o pravosť je priamo úmerná hodnote umelcov na trhu.
V januári tohoto roka sa mala v Courtauld Institute, rešpektovanej inšitúcii pre dejiny umenia v Londýne, uskutočniť konferencia. Odborníci na nej mali debatovať o kresbách vo vlastníctve Cristiana Lovatelliho Ravarina. Sú diela naozaj od Francisa Bacona? Stretnutie bolo na poslednú chvíľu zrušené kvôli obavám zo súdnych žalôb. Určenie autorstva môže byť niekedy veľmi zdĺhavé a ošemetné.
K počudovaniu neexistuje žiadna medzinárodná dohoda, ktorá by definovala spôsob prekázania a garancie autorstva umeleckého diela. Pravosť sa dá overiť v dvoch rovinách: v rovine odborno-akademickej a právnej. Obe sa nie vždy harmonicky zhodujú.
Pravosť diela môže potvrdiť súdny znalec. Limity záruky odborníka sú v českom prostredí známe. V 90.rokoch išlo o obľúbený druh podvodu. Expert s "gulatým" razítkom napríklad prehlásil malbu za ranné dielo Pabla Picassa. Majitelia ho potom mohli ponúkať za vysoké sumy, alebo za neho získať úver. Odborný posudok pritom neobsahoval viacej než len opísané heslo zo slovníka. Postihy skoro neexistovali, odborník mohol povedať, že sa pomýlil. Odborno-akademickou analýzou sa zaoberajú historici umenia v spolupráci s reštaurátormi. Majú k dispozícii chemicko-technologické analýzy materiálu, porovnávajú dielo s inými , skúmajú písomné dokumenty a históriu vlastníctva diela. Žiadna z týchto zložiek sama o sebe nemusí byť určujúca. Pokiaľ sa na autorstve diela nezhodne väčšina kapacít, ktoré sa daným umelcom zaoberajú, o autorstve sa stále pochybuje.
Na svete napríklad existuje len 15 potvrdených malieb Leonarda da Vinci. Potom sú desiatky iných, ktoré Leonarda pripomínajú. O ich pravosti sú presvedčený predovšetkým ich majitelia. Získať "potvrdenie" na nového Leonarda nie je jednoduché, ale nie nemožné. Malba Salvator Mundi, roky skrytá pod premalbami, doplnila zoznam diel renesančného majstra až pred rokom. Obraz bol reštaurovaný a porovnaný s ďalšími dielami. Predovšetkým však prešiel rukami odborníkov v New Yorku, Bostone a Londýne. Autority sa na pravosti diela zhodli a autorstvo malby bolo potvrdené zaradením na Leonardovu výstavu v londýskej Národnej galérii na prelome rokov 2011 až 2012.
Určenie autorstva diela nemá charakter nemenného faktu. Ako napríklad môžu poslúžiť niektoré príbehy na výstave Rembrant & Co v Národnej galérii. O obraze vlastnoručne podpísaným Rembrantom sa zistilo, že ho v skutočnosti namaloval niekto iný. Slavný umelec vo finančnej núdzi pravdepodobne obraz len "certifikoval". Po podobnom zistení sa musia doslova prepísať dejiny. Súčasťou stratégie, ako odvrátiť pochybnosti od diel so sporným autorstvom, je snaha majiteľov vystaviť ich v rešpektovaných inštitúciach a publikovať v tlači. Ak sa ukáže, že galéria vystavila nepravé dielo, jej prestíž tým klesá. Publikácia obsahujúca zoznam a popis všetkých známych umelcových diel, sa nazýva catalogue raisonné. Editor catalogue raisonné, nech je to jednotlivec, alebo celý autentifikačný výbor, má obrovskú moc: určuje, čo medzi diela umelca patrí a čo nie. Preložené do čísiel sa môže jednať o milióny. Autor musí byť nestranný, i tak je vystavený obrovskému tlaku a pokušeniu. Pre zberateľov znamená zaradenie diela do catalogue raisonné otázku zhodnotenia investície. Pozornosť by si preto mal napríklad zaslúžiť zámer obchodníka s umením Vladimíra Lekeša zostaviť catalogue raisonné Františka Kupky.
Mocné zoznamy a ich autori
Často sa bojuje o veľa. Autentifikačný výbor diel Jacksona Pollocka sa rozpustil potom, čo dokončil umelcov catalogue raisonné. To však nezabránilo žalobám vlastníkov diel, ktoré do súpisu zaradené neboli. Francúzsky historik umenia Marc Restellini opustil zámer zostaviť catalogue raisonné Amedeusa Modiglianiho. V priebehu prác viac ako tisícku diel prehlásil za falzifikáty a vyhrážali sa mu žalobami. Súdy väčšinou historikov chránia. V roku 2005 francúzsky súd rozhodol, že autor catalogue raisonné maliara Atlana nemôže byť za svoje odborné stanoviská žalovaný. K podobné mu rozhodnutiu dospel súd i v prípade autorov catalogue raisonné sochára Alexandra Caldera.
Historici umenia zarábajú len zlomok toho, čo môžu stáť hodnotené diela. Dlhodobé súdne spory ich môžu finančne zničiť. Veľa z nich sa preto bojí, že pokiaľ vyjadria svoje stanovisko, vyslúžia si tým obžalobu. Dôvody žalôb sú pestré: spôsobenie finančnej ujmy, ohováranie, podvod, alebo dokonca spiknutie. Sú známe prípady, kedy boli historici umenia žalovaní u antimonopólneho úradu, že sa údajne spolčili so zámerom poškodiť vlastníkov diel, ktorých pravosť odmietajú uznať. Z podobných dôvodov sú žalované i médiá, ktoré informujú o pochybnostiach okolo pravosti diel. Žaloby majú vplyv na ochotu expertov účastniť sa rôznych sympózií a konferencií alebo o originalite diel špekulovať v odbornej tlači.
Michal Volčko
ART INVEST
