Múzeum a galéria v Prostějove organizuje každý rok na záver sezóny exkluzívny výtvarný projekt, ktorý v tomto roku predstavuje mimoriadne dielo Emila Fillu.
Tento výnimočný projekt potrvá v čase od 28. 11. 2014 - 1. 2. 2015 a bude sa konať v hlavnej budove múzea, na nám. T. G. Masaryka 2 v Prostějove.
Výstava nás zavedie do prvej polovice 20. storočia, pričom viac ako 100 olejomalieb a plastík mapuje tvorbu významného predstaviteľa českého kubizmu EmillaFillu, predovšetkým jeho zátišia a jednotlivé fázy kubizmu. Návštevníci môžu tiež vidieť ukážky z cyklu Boje a zápasy, alebo Písne a balady.
O autorovi:
Emil Filla (1882 - 1953) bol český kubistický maliar, grafik a sochár.
Emil Filla sa narodil v rodine železničného úradníka, detstvo prežil v Brne, kde absolvoval obchodnú školu a pracoval ako úradník v poisťovni. Práca úradníka ho však vôbec nenapĺňala, preto po niekoľkých mesiacoch odišiel do Prahy.
Od roku 1903 študoval v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Školu však zanechal po troch rokoch kvôli konvenčným metódam a vyučovacej náplni a spolu s niekoľkými svojimi spolužiakmi sa rozhodol sám hľadať novú cestu. V prvom období jeho tvorby ho výrazne ovplyvnila predovšetkým tvorba maliara Edvarda Muncha, ktorý mal v roku 1905 v Prahe výstavu. Stal sa členom skupiny Osma, s ktorou vystavoval v rokoch 1907 a 1908. Z tohto obdobia pochádza jeho expresionistické dielo (Čtenář Dostojevského, 1907; Hráči šachů, 1908; Červené eso, 1908).
V roku 1910 sa v jeho tvorbe po prvý raz začali objavovať prvky kubizmu, najprv ako kuboexpresionizmus (Podzim, 1910; Salome, 1911; Utěšitel, 1911; Dvě ženy, 1912; Koupání 1912), ktorý bol okrem iného ovplyvnený dielom rano barokového maliara El Greca, postupne sa však v jeho diele stále silnejšie objavovali aj diela vyslovene kubistické, silno ovplyvnené kubistickým dielom Pabla Picassa a Georgesa Braqua. V tom čase Filla maľoval predovšetkým zátišia (Zátiší s koflíkem a lahví, 1913; Zátiší s podnosem, 1914; Zátiší se sklenicí, 1914). Zaoberal sa však aj sochárskou tvorbou (Hlava, 1913), figurálnou maľbou (Kuřák, 1913; Čtenář, 1913; Žena, 1914) a v zátišiach sa objavovali aj prvky koláže (Zátiší s tabákem, 1914), pretože do svojich zátiší vlepoval časti novinového textu, etikety a podobne.
Tesne pred prvou svetovou vojnou odišiel do Paríža, ale po jej vypuknutí musel dramaticky utiecť do Holandska. Po vojne pôsobil na veľvyslanectve v Holandsku. Potom sa však vrátil do Československa a pracoval na Ministerstve zahraničia. V tom čase boli stredobodom jeho maliarskeho záujmu ďalej predovšetkým zátišia (Zátiší na stole, 1920; Zátiší, 1922; Zátiší s notami, 1923; Zátiší s rakem, 1927; Zátiší s lahví, sklenicí a lulkou, 1929; Zátiší s loutnou, džbánem a ovocem, 1929; Zátiší s kytarou, 1929), avšak na rozdiel od Holandského obdobia v nich už dominovala farba.
Vzrastajúce nebezpečenstvo fašizmu v druhej polovici 30. rokov viedlo k potrebe varovať pred ním. Filla sa preto aktívne zúčastňoval na akciách, ktoré varovali pred nacizmom. Pochopiteľne na toto nebezpečenstvo reagoval aj umelecky. Vytváral cyklus Heraklových zápasov, cyklus českých a slovenských ľudových piesní (Bude vojna, bude, Člověk a smrt, Válka, 1939), a predovšetkým cyklus Boje a zápasy, v ktorých spolu zápasia zvieratá (Tropická noc, Kůň napadený lvem, Bílá noc, 1938). V tom čase znova vytváral aj drobné sochárske diela.
Hneď v prvý deň 2. svetovej vojny (napadnutie Poľska) ho spolu s ďalšími, okrem iného s Josefom Čapkom nacisti zatkli a uväznili v koncentračnom tábore v Dachau a neskôr v Buchenwalde. V koncentračnom tábore nemaľoval, ale napísal tu celý rad teoretických textov a dokonca niekoľko básni.
V roku 1945 ho vymenovali za profesora novo založenej Vysokej školy umelecko priemyselnej v Prahe. Pretože však v Buchenwalde prekonal šesť infarktov a jeho zdravie bolo ťažko podlomené, trvalo ešte rok než sa pustil do akejkoľvek práce. V maľbách a grafikách nadviazal na predvojnové cykly. Intenzívne sa venoval maľbe zátiší. Trikrát sa vrátil k téme Buchenwaldu (OsvobozeníBuchenwaldu, 1947). Od roku 1947 až do smrti vytváral krajinomaľby Českého stredohoria (Slavětín u Peruce, 1949, Hazmburk u Stradonic, 1950; Od Brníkova, 1951; Hazmburk, 1951; Lounské kopce, 1951; Stradonice, 1952; Kamýk u Litoměřic, 1952; Chodžov, 1952). Tieto aktivity mu umožnil pobyt na zámku v Peruci, kde v roku 1946 dostal do užívania jedno krídlo zámku.
Emil Filla sa venoval mnohotvárnej činnosti – bol predovšetkým maliar a grafik. Pôsobil však aj ako sochár, zberateľ, teoretik, redaktor, organizátor, diplomat. Jeho výrazná osobnosť formovala smerovanie kultúrneho diania už krátko pred prvou svetovou vojnou a hlavne v medzivojnovom období.
Fillove teoretické texty vznikali predovšetkým pre časopis Volné směry, v ktorom bol redaktorom. Odrážali sa v nich problémy, ktoré Filla v tom čase riešil v maľbe a sú dobrým kľúčom k pochopeniu jeho maliarskeho diela.
Emil Filla zomrel v Prahe. Je pochovaný na cintoríne v Prahe-Střešoviciach (ul. Cukrovarnická 15/131), spolu so svojou ženou, akademickou maliarkou Hanou Fillovou.
Michal Volčko
ART INVEST
