Velba Marián sa narodil 03.07.1930 v Hradišti pod Vrátnom, zomrel v roku 1991 v Bratislave.
V roku 1949 s vyznamenaním ukončil štúdium na gymnáziu v Prievidzi a v roku 1953 takisto s vyznamenaním na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského), odbor výtvarná výchova – dejepis, kde študoval kresbu u Gustáva Mallého, Bedricha Hoffstädtera, Eugena Nevana a Eugena Lehotského. Od r. 1957 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a Slovenského fondu výtvarných umení, kde pracoval v rôznych porotách a komisiách.
V r. 1966 – 1972 tvoril v rámci Skupiny ´66, ktorej program práve on vytýčil. Išlo o vlastný výtvarný výraz, riešenie problémov výtvarnou cestou a hlavne spoznávanie podstaty vzťahu krajiny a človeka. Pôsobil i ako výtvarný pedagóg na Katedre architektúry SVŠT v Bratislave. Maľoval expresívne štylizované krajiny a neskôr sa dostával presvetlením farieb do lyrických polôh.
Ilustroval 9 knižných publikácií (medzi zvlášť zaujímavé patria Naše hrady a kaštiele), ako aj rôzne hry pre deti. Podnikol študijné cesty do Nemecka (1958, 1961, 1964), Anglicka (1961), Poľska (1962), Maďarska (1962, 1964), Francúzska (1966), Talianska (1969), Bulharska (1971).
Marián Velba veľa vystavoval doma i v zahraničí (vo Viedni, Krakove, Merseburgu, Halle, Kyjeve, Berlíne, Štetíne, Šoproni, Havane, Sofii a inde). Od r. 1957 sa v rámci celého Československa zúčastnil na 120 kolektívnych výstavách (v Prahe, Bratislave, Brne, Trnave, Skalici, Senici, Karlových Varoch, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Litomyšli, Litoměřiciach, Chebe, Nových Zámkoch, Piešťanoch, Žiline, Novom Meste nad Váhom, Dolnom Kubíne, Levoči, Lučenci, Moravanoch a inde). Na Slovensku samostatne vystavoval napr. v Bratislave, Nitre, Senici, Skalici.
Získal mnohé ocenenia, napr. vo Viedni (1959) a na iných celoštátnych i celoslovenských výtvarných súťažiach. Bol tiež filozofom, filozofiu života a sveta často rozoberal so svojimi priateľmi, medzi ktorých patrili Milan Rúfus, Milan Paštéka, Ján Švec, Milan Laluha, páter Tekel, Anton Vranka, Ernest Zmeták a iní.