Vasarely Victor 1906-1997

Victor Vasarely vlastným menom Vásárhelyi Győző sa narodil v roku 1906 , Pécs – zomrel v r. 1997, Paríž Francúzsko. Bol francúzsko-maďarský maliar, grafik a sochár, ktorého meno je neodmysliteľne späté s op-artom a kinetickým umením. 

V roku 1925 začal študovať medicínu na lekárskej fakulte Budapieštianskej univerzity. V roku 1927 odišiel z medicíny, aby začal študovať tradičnú kresbu na súkromnej Podolini-Volkmann Akadémii. V roku 1928 nastúpil na grafickú školu Alexandra Bortnyika, ktorá sa nazývala "budapeštiansky Bauhaus". 

Po 2. svetovej vojne si otvoril ateliér v Arcueil, čo je predmestie vzdialené asi 10 kilometrov od centra Paríža. Po roku 1945 sa podstatným spôsobom podieľal na Salóne nadnezávislých, Májovom salóne a Salóne des Réalités nouvelles. Najmä za grafiku získal množstvo ocenení na prestížnych medzinárodných prehliadkach.

Vytrvalo odmietal uznať bariéry medzi „vysokým“ umením, vedou a veľkomestským spôsobom života moderného človeka. Často musel bojovať s nepochopením, výraznejšie sa presadil až v štyridsiatych rokoch, no do dejín umenia sa nezmazateľne zapísal po druhej svetovej vojne ako zakladateľ op-artu. Vasarelyho obrazy a grafiky dokážu vzbudiť dojem pohybu a plasticity. Aj tie, kde použil len štvorce a kruhy, čo však nebolo vždy pravidlom, pôsobia napriek strohým formám nezvyčajne živo.

V roku 1970 otvoril svoje prvé múzeum s viac ako 500 prácami v renesančnom paláci v Gordes (zavreté v roku 1996). Druhý hlavný záväzok bola Nadácia Vasarely v Aix-en-Provence, múzeum bolo špeciálne navrhnuté Vasarelym. To slávnostne otvoril v roku 1976 francúzsky prezident Georges Pompidou.  V roku 1987 bolo otvorené druhé maďarské Vasarelyho múzeum s viac než 400 prácami v Zichyho paláci v Budapešti.