Stern Armín 1883-1944

Armín Stern sa narodil v roku 1883 v Galante, zomrel v roku 1944.

Armín Stern sa spolu s rodičmi a trinástimi súrodencami usadili v Bratislave, kde sa popri štúdiu na obchodnej škole venoval i kresleniu. Ako 17 ročný odišiel do Frankfurtu nad Mohanom a zapísal sa na tamojšiu Städelschule (1901-1903), kde sa stal žiakom maliara Wilhelma Amandusa Beera. Svoje umelecké vzdelanie dokončil na Bavorskej akadémii výtvarných umení, v triede vynikajúceho symbolistického maliara Franza von Stucka. Práve na vysvedčení, ktoré štúdiom získal sa po prvý raz objavuje pod menom Armín Stern. Od tohto momentu pod týmto menom začal signovať i svoje diela.

Sternova tvorba jasne reflektuje jeho bohatú znalosť modernej európskej maľby, s ktorou prichádzal do kontaktu počas svojich početných ciest. Cestoval po Francúzsku, kde sa zdržiaval ako v Paríži, tak v Bretónsku - v umeleckej kolónii Concerneau a v mestečkách Locronan, Douarnenez a Audierne. Bol ovplyvnený tvorbou impresionistov, konkrétne dielom E. Degasa a P. Cézanna. Navštívil maliarsku kolóniu v Nagybányi, Holandsko, Švajčiarsko, ale i Blízky východ – Palestínu, Jemen.

Nemenej bohatá bola aj jeho výstavná činnosť. Pravidelne vystavoval najmä vo Frankfurtskom Kunstvereine, Bratislave či Kasseli. Zúčastnil sa i na slovenské pomery ctižiadostivého výstavného projektu – expozície slovenského umenia v New Yorku v roku 1938. Okrem Armína Sterna boli do súboru výstavy vybraní maliari ako J. Alexy, M. A. Bazovský, M. Benka, Ľ. Fulla, M. Galanda, E. Šimerová-Martinčeková, J. Hála, I. Weiner-Kráľ, F. Reichentál a mnohí ďalší. V predsedníctve výstavy stáli D. Jurkovič, M. Benka, V. Ihriský, L. Majerský a J. Votruba. Hoci výstava napokon ani zďaleka nenaplnila zámery jej usporiadateľov, nakoľko Amerika i zvyšok sveta mali v tom čase už celkom iné starosti, zostala akýmsi dokladom slovenského názoru a hodnoty medzivojnovej moderny. V roku 2018 bola Sternovi venovaná súborná výstava v berlínskom Kunsthaus Dahlem. Vystavených bolo 30 olejových a akvarelových malieb a skíc z rôznych tvorivých fáz umelcovej kariéry.

Sternovým trvalým pôsobiskom bol Frankfurt až do roku 1933, kedy bol nútený spolu s manželkou a dcérou ujsť pred nacistickým režimom. Keďže bol žid, Kunstverein vo Frankfurte v tom čase už odmietala vystavovať jeho obrazy. Uchýlil sa do Bratislavy, kde sa stihol zúčastniť niekoľkých výstav, no keď sa politická situácia začala po napadnutí Sudety nemeckou armádou v roku 1938 vyostrovať, sa v septembri 1938 dočasne utiahol na severovýchod Slovenska. Pokúšal sa pre svoju rodinu získať pobytové víza do Palestíny, no neúspešne. Napokon sa mu však podarilo vybaviť imigračné víza a začiatkom roka 1939 pricestoval spolu s manželkou a dcérou do USA. Jeho posledné roky v Spojených štátoch boli poznačené trápením pre rodinu, ktorá zostala v Európe. Väčšina jeho bratov a sestier bolo deportovaných a zavraždených v Osvienčime. Zomrel v roku 1944 počas maliarskeho pobytu v prístavnom meste Gloucester (Massachusetts).