Edita Nemčíková - Spannerová sa narodila v roku 1919 v Prešove, zomrela v roku 1990.
V rokoch 1934-38 navštevovala Umelecko-priemyselnú školu v Budapešti, po návrate do Prešova sa zoznamuje s olejomaľbou v ateliéri Mikuláša Jordána. V r. 1941-43 opäť v Budapešti na Umelecko-priemyselnej škole navštevuje grafické oddelenie a súkromnú školu K. Koffána.
Pri tvorbe spolupracovala s manželom Júliusom Nemčíkom. V r.1954 sa presťahovala do Bratislavy, ktorá sa stala jej druhým domovom. Po zdravotných ťažkostiach sa Edita Spannerová v roku 1958 vrátila k výtvarnej tvorbe. Po pobyte v Dalmácii vytvorila cyklus krajinárskych štúdií. V Bratislave sa predstavila autorskou výstavou v roku 1961 a neskôr získala niekoľko ocenení v zahraničí (Grand Prix). Jej dva hlavné námetové kruhy boli: Žena a krajina, Žena a strom. Svoj obraz ženy si vysnívala. Jej nežné, citové a citlivé ženské postavy s charakteristickými tmavými očnými otvormi do duše, sú nositeľkami radosti, trpkosti, smútku, bolesti, pokory, odhodlania.
V roku 1979 dostala titul Zaslužilá umelkyňa. Vystavovala v Bratislave (1965), v Budapešti (1965) a v Prešove (1966).