Paulovič Emil
Akademický maliar Emil Paulovič sa narodil v Leopoldove 7. marca 1922, zomrel v rolu 2004 v Piešťanoch. Vyštudoval maľbu na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u Martina Benku, Gustáva Mallého, Jána Mudrocha a Maxa Schurmanna (1940 – 45). Bol členom umeleckej skupiny Generácia 1919, ktorá vznikla v Trnave.
Do slovenského umeleckého života vstúpil Emil Paulovič na kolektívnej výstave v Bratislave pod názvom Najmladší slovenskí výtvarníci. Po vojne v roku 1946 vystavoval spolu so Štefanom Cpinom.
K divadlu mal blízko už od mladosti, ešte počas štúdia na vysokej škole navrhoval scény pre Divadelný ochotnícky krúžok v Leopoldove (1940 – 45) a pre Akademické divadlo v Trnave (1943 – 45). Emil Paulovič sa po štúdiách etabloval ako scénický a kostýmový výtvarník, ba dokonca aj ako herec. Najskôr pôsobil v Banskej Bystrici (1946 – 49), potom vo Zvolene (1949 – 60), Martine (1953 – 57) a napokon v Krajovom divadle v Trnave (1960 – 65). Ešte pôsobil v mládežníckom súbore Vysokoškolák pri Stálej scéne v Trnave (1965 – 1970).
Venoval sa najmä krajinomaľbe, zátišiam s kvetinami a portrétom. V 80. rokoch vystavoval svoju tvorbu v slede niekoľkých autorských výstav najmä v Trnave a na okolí. Veľkou retrospektívou bola výstava k jubileu (60) v roku 1982 v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Tematika rodného kraja a koreňov rezonuje na samostatných výstavách koncom 80. a začiatkom 90. rokov najmä v Piešťanoch, Leopoldove a Hlohovci (Moja domovina, Cesty a návraty, Obrazy domova, Naše korene).
