Mednyánszky Ladislav 1852-1919

Diela Ladislava Mednyanszkeho sa úspešne predávajú v aukciách Art Invest.

Ladislav Mednyánszky (príp. László Mednyánszky) sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove a zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni. Bol slovensko-maďarský maliar, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu.  

Umelecké vzdelanie získal na Akademie der Bildenden Künste (Mníchov) v Mníchove a na École des Beaux-Arts v Paríži. 

Parížsky pobyt (1875–1877) zohral dôležitú úlohu v Mednyánszkeho umeleckom vývine. Spoznal diela impresionistov a postimpresionistov, neskôr ho ovplyvnila secesia a symbolizmus. Spočiatku začal pod vplyvom francúzskej intímnej krajinomaľby z okolia Barbizonu (Jules Dupré, Camille Corot) maľovať lesné interiéry, zákutia, jednoduché pohľady do krajiny. Oslobodil krajinu od jej komponovanosti 19. storočia a uvoľnil ju do polohy zachytenia nálady či dojmu. Pomerne opakovaným námetom z tohto obdobia je zobrazenie stromov, ktoré boli jeho obľúbenou témou už od detstva. V krajinomaľbe sa často vyskytuje námet cesty, ktorá sa zužuje do jedného bodu kompozície. Motív ohybu rieky alebo cesty sa stáva centrálnou osou obrazov. So zdokonaľovaním maliarskych zručností sa začala meniť aj tematika Mednyánszkeho diel (nočná krajina, príroda počas hmly, búrok, dažďa, ranného brieždenia). Súčasťou jeho tvorivého procesu bolo priame pozorovanie prírody v teréne, o ktorom si viedol veľa ráz písomné záznamy. Autorovo zobrazovanie krajiny sa uvoľňuje, vníma ju ako otvorenú kompozíciu, do ktorej neustále zasahuje. Na jar 1877 navštívil Medňansky prvý raz Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877-1878), aby ho v roku 1880 očarila maďarská nížina v oblasti Szolnoku. Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti a vo Viedni a počas svojich pobytov naďalej aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku, Rakúsku a Taliansku. Kým nevypukla prvá svetová vojna.Dobrovoľne nastúpil ako vojnový korešpondent pre noviny Budapesti Hírlap a v septembri 1914 odišiel na front do Haliča.  V októbri 1918 po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa vrátil do Viedne. 

Ladislav Medňanský bol vo svojej dobe uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval prežitie zážitku umelca, jeho individuálne pocity a nálady, maliar čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň. Neskôr pridal aj niektoré skúsenosti impresionistickej maľby, ale často sa vracal k obrazom hmlistých nálad v tmavých tónoch, k interiérom lesov a rozľahlých bažinatých nížin s vodnými hladinami ako v Babrizone. Medňanský vytváral svoje krajinomaľby na majstrovskej úrovni s nádychom živej krajiny.

Časť pozostalosti, ktorá sa nachádzala v ateliéroch vo Viedni a v Budapešti, úradne zhabali (deponovali v Szépművészeti Múzeu) a časť sa dostala do majetku vydavateľstva Singer a Wolfner. Podstatná časť dnešnej zbierky diel Medňanského sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Rozsiahlejšia zbierka je aj vo fondoch Slovenskej národnej galérie. Jej súčasťou sú diela tzv. „strážskej” kolekcie, rodinnej zbierky, ktorá obsahovala prevažne práce uchovávané autorom v domácom prostredí v Beckove a v Strážkach, ktoré daroval členom rodiny, alebo ich vytvoril v spomenutých obciach.

www.artinvest.sk