Kostka Jozef 1912-1996

Jozef Kostka sa narodil r. 1912, Stupava, zomrel v r. 1996, Bratislava. Bol slovenský sochár, zakladateľ slovenského moderného sochárstva. Vyučil sa v džbánkárskej dielni svojho strýka Ferdiša Kostku. V rokoch 1932–37 študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u prof. Karola Dvořáka. V rokoch 1938–39 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži. V rokoch 1940–49 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej, odbor modelovanie. Táto škola bola akousi predchodkyňou Vysokej školy výtvarných umení.

V roku 1949 spoluzakladal Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Spolu s Rudolfom Pribišom vychovali množstvo vynikajúcich slovenských sochárov (Jankovič, Meliš, Huba, Roller). V jeho ateliéri pôsobil dva roky ako asistent slovenský sochár Justín Hrčka. Tvorba Jozefa Kostku je z väčšej časti figurálna, vyrovnáva sa s princípmi figurácie ako ju formuloval ešte Auguste Rodin. Avšak najmä v šestdesiatych rokoch 20. storočia inklinoval aj k archetypálnejším formám abstrakcie nadväzujúc na odkaz Constantina Brâncuşiho. V tejto časti tvorby sa u Kostku naplno prejavil zmysel pre materiál a citlivé až lyrické skúmanie procesu tvorby plastiky.
Je tvorcom mnohých pamätníkov napr. pomník Víťazstva pre Bratislavu 1946–49. Pomník SNP pre Partizánske 1946–50 patrí medzi najlepšie pamätníky na tému SNP. V roku 1957 sa zúčastnil na medzinárodnom bienále v São Paulo. Na svetovej výstave v Bruseli roku 1958 bol odmenený za reliéf „Na brehu rieky“ striebornou medailou, v tom istom roku sa zúčastňuje bienále v Benátkach. Je taktiež autorom súsoší Vďaka na bratislavskom Slavíne 1963, či plastiky Slovenská jar - pomník Ľudovíta Štúra v Modre 1964. V rokoch 1966–68 podnikol Jozef Kostka štúdijné cesty do Anglicka, Francúzska a Talianska.

Jozef Kostka patrí aj k laureátom ceny Cypriána Majerníka 1963, či k nositeľom titulu národný umelec 1967.