Kočiš Jaroslav 1933-1990

Jaroslav Kočiš sa narodil 30. júna 1933 vo Veselí nad Moravou, zomrel v roku 1990 v Bratislave. Po ukončení bratislavskej Strednej umelecko-priemyselnej školy študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení figurálneho sochárstva u profesora Jozefa Kostku, kde absolvoval v roku 1961. Patril k zakladateľom a ústredným protagonistom bratislavskej Skupiny Konfrontácie. Bol jednou z najvýraznejších osobností tvorivej Skupiny Kontinuita. Príslušník Generácie 1930, umelecky najvýraznejšieho nástupu v slovenskom výtvarnom umení vôbec.

Tvorba Jaroslava Kočiša je prejavom osobnosti slovenského moderného sochárstva i maliarstva. Predovšetkým nefiguratívne východiská si spočiatku overoval v maľbe, kresbe a štrukturálnej grafike. Po roku 1964 sa venoval predovšetkým sochárstvu. Vytváral súbory reliéfnych obrazov a totemické kompozície. Pracoval s najnovšími technikami, kombinoval ich a dotváral nimi tvorivé myšlienkové posolstvá. Predovšetkým drevu dal úlohy vyjadriť bolesti a hľadania. Relativizmus s jeho zdanlivo nekonečnými možnosťami a nejestvujúcimi rozhodnutiami prestupoval v jeho tvorbe s veľkými otáznikmi nad ľudským utrpením. Pracoval s dvomi hlavnými skladobnými princípmi. Vertikálou stromu, symbolizujúcou rast a stúpanie života a človeka v koexistenčnom protipóle s plytkými delenými priestormi v živej sochárskej hmote. Umelcovo dielo je vyjadrením bolestí moderného človeka.

Jaroslav Kočiš zostáva kľúčovým predstaviteľom sochárskej štrukturálnej abstrakcie a maliarskej moderny. Jednou z najexcelentnejších bola jeho výstava s manželkou v bratislavskej, dnes už nejestvujúcej galérii Cypriána Majerníka. Jeho diela sú v majetku galérií a súkromných zberateľov. Jaroslav Kočiš bol tým umelcom, ktorý sa venoval svojej tvorbe s nasadením, ktoré tak obdivujeme u starých majstrov. Preto bol a zostáva jedným z velikánov nášho umenia. V roku 2012 mu bolo in memoriam udelené ocenenie „Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska“.