Halász-Hradil Elemír
Elemír Halász-Hradil sa narodil v roku 1873 v Miskolci, zomrel v roku 1948 v Košiciach. Študoval v Mníchove , Paríži a bol aj žiakom Benczúrovho majstrovského ateliéru v Budapešti/1913-1914/.
Prehliadka jeho celoživotnej tvorby bola v Košiciach v roku 1953. Jeho hlavnou ambíciou bol objednávkový portrét, ale jeho skutočný význam je vo figurálnych a krajinárskych prácach často iba študijného zámeru. Okolo roku 1913 mal krátke obdobie pokusov so secesiou .Jeho tvorba sa potom ustálila na lyricko vyznievajúcom dojmovom maliarstve, ťažiacom najmä z farebnej nálady. Osobitný význam mala jeho pedagogická činnosť. V období 1915-1918 bol frontovým maliarom rakúsko-uhorskej armády.
V Košiciach Elemír Halász-Hradil súkromne vyučoval maliarstvo (do roku 1938). K jeho žiakom patrili K. Bauer, B. Kontuly, J. Kmetty, J. Fabini, J. Grotkovský, J. Kollár, J. Bukovinský a ďalší. Samostatné výstavy mal len v Košiciach (1902 s E. Lengyelom-Reinfussom, 1909 a 1912 s Ľ. Csordákom, 1920 a 1929 s A. Jasuschom a G. Kieselbachom). Veľkú posmrtnú výstavu mal v roku 1953 v Košiciach.
