1979, patinovaný bronz, výška 74 cm, značené dole na podstavci „Paľo Tóth 1979“
2008, farebný drevoryt na papieri (20. nátlačok z nákladu 30), 73x60 cm, značené vstrede dole „Jankovič 08“
2008, farebný drevoryt na papieri (20. nátlačok z nákladu 30), 73x60 cm, značené vstrede dole „Jankovič 08“
1965, litografia na papieri, 29x20,5 cm, značené vpravo dole „Kratina 65“
farebná litografia na papieri (19. nátlačok z nákladu 90), 16,5x20 cm, značené vpravo dole „J. Velčovský“
farebná fotografia na papieri, 50x53 cm, značené vpravo dole „Jan Saudek“
K dielu je priložený autorský certifikát.
1997, farebná fotografia na papieri, 29,5x39,5 cm, značené vpravo dole „Jan Saudek“
K dielu je priložený autorský certifikát.
okolo 1850, olej na plátne, 110x95 cm, značené vľavo hore „Ján Pálka“
Dielo „Uspávanka“ je unikátnou ukážkou z tvorby nadaného maliara Jána Pálku, ktorého
štúdium na Pražskej akadémii bolo vo veku 21 rokov predčasne ukončené v dôsledku
zákernej choroby. Podľa Karola Vaculíka je jedinou verejne známou pripomienkou Pálkovho
majstrovstva maliarov Autoportrét a niekoľko kresbových štúdií v zbierkach Slovenskej
národnej galérie. Z knihy Janka Alexyho Osudy slovenských maliarov sa o Pálkovi dozvedáme
ako o ambicióznom študentovi, ktorý počas letných prázdnin, okrem iného rozvíjal svoje
umelecké zručnosti zachytávaním podobizní miestnych obyvateľov či zákutí z okolia rodnej
Vrbice. „Tuhá zima nasleduje, potom vlhká jar. Starci poberajú sa do hrobu a s nimi odchádza
aj nádejný mladík, jedenadvadsaťročný Ján Pálka.“
olej na plátne, 39x31 cm, značené vpravo dole „Skutezky D.“
Dokonalou ukážkou Skuteckého majstrovského portrétneho umenia je bezpochyby predkladané dielo „Benátčanka“. Benátska krásavica uvoľnene sa opierajúca o stenu reprezentuje dokonalý obraz umeleckej bravúry i technickej dokonalosti maliara. Monochróm bielych šiat a pozadia svetlej steny upriamuje ťažisko divákovej pozornosti na tvár mladej ženy, ktorá divákovi pohľad opláca s ľahostajným záujmom vedomá si svojej krásy. Prirodzenosť zobrazenia ženy, detaily šperkov i drapérie šiat ukazujú Skuteckého majstrovstvo, cit pre detail, psychologický ponor i dokonalé zvládnutie realistickej maľby. Jeho prísne akademické školenie aj nefalšovaný záujem o tvorivé postupy starých majstrov, ale aj techniku súčasných francúzskych krajinárov zabránili maliarovi nasledovať módny benátsky žáner, v ktorého malebnosti nenachádza skutočný obsah.
Portrét bol plnohodnotnou súčasťou Skuteckého tvorby už pred pobytom v Taliansku, známe sú viaceré portréty, vytvorené maliarom ešte počas života vo Viedni. Benátska tvorba je však poznamenaná technickým zdokonalením maľby, psychologickým zachytením modelu a maliarskym rozvinutím, čo umocnilo celkový realistický účin portrétov. V rokoch 1883-1884 sa maliarovo sústredenie na verné zachytenie človeka posúva do novej roviny a olejový portrét nadobúda v jeho tvorbe čoraz významnejšie postavenie, stáva sa ťažiskom Skuteckého maliarskeho umenia.
okolo 1900, gvaš, tempera na kartóne, 17,5x23,5 cm, značené vpravo dole „P. J. Kern“
1929, olej na plátne, 68x110 cm, značené vpravo dole „Kieselbach 1929“
1914, olej na plátne, 80x94 cm, značené vľavo dole „Halász-Hradil Elemér 1914“
olej na plátne, 33x43 cm, značené vľavo dole „Kővari“
Na zadnej strane diela štítky a vývozná pečiatka Maďarskej národnej galérie. Dielo bolo vystavované na výstave Košická moderna a jej presahy v roku 2013 v VSG v Košiciach.
Dielo Konštantína Kővári-Kačmarika nie je objemovo rozsiahle, ale jeho maliarske fluidum, tvorivý príklad aj prudký vývin, ktorý ho priviedol až na prah moderny, ovplyvnilo viacerých umelcov a položilo základy košickej moderny. Hoci jeho tvorivé východiská možno hľadať v tzv. stredoeurópskej podobe secesno-symbolistického luminizmu, v jeho ďalšom umeleckom postupe je zrejmý odklon od secesnej ornamentálnosti v prospech voľnejšieho expresívneho výrazu. Aj tento krok je jedným z dôvodov, prečo býva maliar označovaný za otca košickej moderny. Hoci žil pomerne krátky čas, zomrel ako 34-ročný, počas jeho iba niekoľkoročného umeleckého vývinu sa mu podarilo vniesť do slovenského výtvarného umenia nový fenomén expresívneho – prvok zohrávajúci rozhodujúcu úlohu v procese vzniku slovenskej moderny a na rozdiel od väčšiny svojich súčasníkov sa mu tak podarilo prekročiť prah moderny v európskom zmysle slova. Niet divu, že viacerí významní predstavitelia východoslovenskej moderny nadviazali predovšetkým na tvorbu Kőváriho-Kačmarika.
1933, olej na dreve, 55x40 cm, značené vľavo dole „Armin Stern 33“
1946, kresba perom tušom akvarelom na papieri, 28x19 cm, značené vpravo dole „Jan Hála 46“
1950, kresba ceruzou, perom tušom akvarelom na papieri, 14x19 cm, značené vpravo dole „J. Hála 50“
1954, akvarel na papieri, 22x30 cm, značené vľavo dole „M. Sch.“