olej na lepenke, 34x22 cm, značené vpravo dole „Zorkóczy“ poločitateľne
1946, tuš, farebné ceruzy na papieri, 20x12 cm, značené vpravo dole „J. Hála 1946“
1948, olej na plátne, 49x59 cm, značené vpravo dole „J. Hála 48“
rok 1933, olej na plátne, dublované na dreve, 32x44 cm, značené vľavo dole „K. Ondreička“
1933, olej na dreve, 37x28 cm, značené vľavo dole „K. Ondreička 1933“
kresba perom tušom, akvarelom na papieri, 9x18 cm, značené vpravo dole „M. B.“
kresba perom tušom, akvarelom na papieri, 17x20 cm, značené vpravo dole „M. B.“
kresba tušom perom, akvarelom na papieri, 17,5x17 cm, značené vľavo dole „M. B.“
gvaš, beloba na papieri, 38x25 cm, značené vľavo dole „M.A.B.“
1929, rudka na papieri, 42x29 cm, značené vpravo na boku: M.A.B. 1929“
1954, olej na lepenke, 24x36 cm, značené vpravo dole ,,M. A. B" a na zadnej strane „M. A. Bazovský, 1954“
Proveniencia: Dielo pochádza zo zbierky významného diplomata a publicistu Fedora Ballóa. Pôsobil na veľvyslanectve v Paríži ako 1. tajomník do roku 1954, potom bol riaditeľom vydavateľstva Tatran v Bratislave a šéfredaktorom Literárnej revue. Od roku 1968 pôsobil ako zástupca Československa pre UNESCO v Paríži a neskôr v Centre Georges Pompidou.
pastel na papieri, 35x49 cm, značené vľavo dole „J. Alexy“
pastel na papieri, dublované na lepenke, 42x29,5 cm, značené vpravo dole „J. Alexy“
1945, pastel na papieri, 30x43 cm, značené vpravo dole „J. Alexy“
1934,pastel na papieri, 43x58 cm, značené vpravo dole ,,J. Alexy"
Na zadnej strane diela autorský štítok.
Unikátna práca, jedinečné dielo „Od Púchova“ patrí jednoznačne do najzaujímavejšieho tvorivého obdobia rokov 1929-1934 Janka Alexyho. Radikálne umelecké experimentovanie trojice Bazovský-Alexy-Palugyay vyvolané pôvodne akousi protibenkovskou revoltou dosiahlo svoj vrchol práve v tomto období a u J. Alexyho už nikdy nenašlo adekvátne, kvalitou porovnateľné pokračovanie. Trojica popierala heroizačnú koncepciu M. Benku, odmietala národopisné detaily a ako jedinú cestu videla v snahe vyťažiť z najzákladnejších foriem ľudového života a krajiny čisto maliarske hodnoty. Napriek tomuto vymedzeniu sa zostali všetci traja nerozlučne a celoživotne spojení s národným mýtom, hoci ich úsilie smerovalo k programovému abstrahovaniu ľudových prvkov a vytváraniu špekulatívneho obrazu národa na základe výtvarných pravidiel. Alexy, v tomto období dokonca smelší vo svojich výbojoch než M. A. Bazovský, dospieva k výsostne modernému maliarskemu výrazu pevne spojenému s romantizujúcou predstavou podstaty slovenského národa. Najlepšie pastely z rokov 1930-1934 výrečne dokumentujú Alexyho sen o národe uchovávajúcom „večné hodnoty“, pričom sa vracia hlboko do histórie až k tradíciám rodu či kmeňa. Takisto definitívne dospieva k vlastnému autorsky originálnemu kompozičnému princípu, dostáva do rovnováhy dynamicky rozhýbané pozadie a statický prvý plán ovládaný zväčša plošnou figúrou.
1946, linoryt kolorovaný akvarelom na papieri, 32x22,7 cm, neznačené
