Register diel

1971, rôzne grafické techniky na papieri, 68,5x48,5 cm, značené rukou

Znamenie II., 2004, lept, mezzotinta na papieri (14. nátlačok z nákladu 50), 21x15 cm, značené vpravo dole „R. Brun“

Text na zadnej strane knihy: 100 číslovaných a 20 autorských výtlačkov tejto knihy vychádza s vložených originálnym grafickým listom.

1987, slepotlač na papieri (3. nátlačok z nákladu 100), 44x33 cm, značené vpravo dole „Peter Oriešek 87“

1997, 2017, sérigrafia na papieri, 35x29,5 cm, značené vpravo dole „Roller“

1997, 2017, sérigrafia na papieri, 37x30 cm, značené vpravo dole „Roller“

mastný pastel na papieri, 33x26 cm, značené vľavo dole „M. Laluha“

kresba ceruzou na papieri, 16x23 cm, značené vstrede dole „M. Laluha“

kresba ceruzou na papieri, 29x40 cm, značené vľavo hore „M. Laluha“

1999, mastný pastel na papieri, 22x21,5 cm, značené vpravo dole „M. L. 99“

1973, olej na plátne, 30x55 cm, značené vpravo dole „M. Laluha“

Na zadnej strane diela štítok SFVU Dielo.

mastný pastel na papieri, 20x13 cm, značené vpravo dole „M. Laluha“

1973, olej na plátne, 54x45 cm, značené vľavo hore na boku „M. Laluha 73“

Na zadnej strane diela štítok SFVU Dielo. 

mastný pastel na papieri, 24,5x13 cm, značené vpravo dole „M. L.“

1987, olej na plátne, 36x55 cm, značené vpravo dole „Paštéka 87“

1983, olej na plátne, 30x50 cm, značené vľavo dole „Paštéka 83“

1961, olej na plátne, 73x60 cm, značené vpravo dole „R. Krivoš 61“

Dielo „Dievča v kresle“, datované do roku 1961, pochádza z obdobia tesne po vzniku Skupiny Mikuláša Galandu a jej vystúpení na umeleckú scénu. Je neskoršou námetovou obmenou obrazu „Dievča v kresle“ z roku 1960, ktoré je z vývojového hľadiska Krivošovej tvorby považované za kľúčové. Aj autor samotný ho označil ako východiskové v rámci svojho maliarskeho programu, nakoľko sa v ňom sústredí na princípy kontrastu medzi pokojným pozadím a skoncentrovanou farebnou hmotou. Obe tieto olejomaľby sú majstrovským skĺbením plošnosti, dekoratívnosti i monumentality. Zároveň možno podotknúť, že diela z roku 1961 sú na trhu s umením veľkou vzácnosťou, nakoľko ich podľa slov J. Mojžiša v tomto roku Krivoš vytvoril „len“ štyri (Mojžiš, Slovenské pohľady 1/1965). Už v ranných prácach na začiatku 60. rokov  je zjavné, že stredobodom Krivošovho záujmu je človek, ľudská figúra a jej osud. Jeho spôsob narábania s figurálnym motívom poukazuje na silné sochárske cítenie tvaru a inklinovanie k výrazovej skratke. Svoj objekt modeluje pomocou obmedzenej farebnej škály v trojzvuku sivých, čiernych a hnedých tónov doplnených o akcenty červenej.

1951, kresba tušom, štetcom na papieri, 44x56 cm, značené vpravo dole „B. 951“

olej na plátne, 49x60 cm, neznačené

olej na plátne, 32,5x75 cm, značené vpravo dole „Gyurkovits“

Obraz bol vystavený v roku 1976 v Lučenci na výstave k 100. výročiu narodenia F. Gyurkovitsa.

Na zadnej strane diela štítok z výstavy a pečiatka Novohradského múzea vo Fiľakove.

olej na plátne, 110x140 cm, značené vpravo dole „Gyurkovits“

Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a jeho okolím.V čase, keď sa tu natrvalo usadil (1913), mal už za sebou roky štúdia v Budapešti, Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove.Popri akademickom realizme si osvojil aj princípy impresionizmu a plenérizmu, ktoré určili celú jeho umeleckú dráhu. Maľoval tradičným spôsobom, prostredníctvom ktoréhookolitý svet zachytával cez svoj optimistický pohľad na život. Jeho rukopis je vo všetkých týchto prácach prudký, svieži, nános farby je prevažne pastózny, vytvárajúci charakteristickú štruktúru povrchu maľby. Gyurkovits obľuboval svetlo a farbu, preto veľmi často využíval svetelný kontrast, harmonizovaný citlivo podávaným polotieňom. Medzi jeho najobľúbenejšie motívy patrili najmä žánrové obrazy, figurálne kompozície, portréty, krajiny a veduty, ktoré diváka zavedú do zákutí starého Lučenca, parku, trhov a jarmokov - ruchu života obyvateľov mesta a jeho okolia.