Bratislavská Galéria 19 vo štvrtok 4. januára sprístupnila výstavu kultovej osobnosti Košíc, no predovšetkým vynikajúceho kresliara a maliara Ľudovíta Felda (1904-1991). Napriek tomu, že gro výstavy pozostáva najmä z autorových kresieb a grafík, milovníci umenia majú jedinečnú príležitosť vidieť i niekoľko Feldových olejomalieb. Tých sa do dnešného dňa zachovalo len veľmi málo a kurátorovi Mirovi Procházkovi sa podarilo na výstavu získať hneď tri. Komornú maľbu s názvom Svitanie poskytla zo svojej súkromnej zbierky naša aukčná spoločnosť Art Invest, zvyšné dve diela zapožičala Východoslovenská galéria v Košiciach.
Ľudovít Feld patrí medzi mimoriadne zaujímavé osobnosti slovenskej histórie i umenia. Spolu so svojimi ôsmimi súrodencami sa narodil do rodiny židovských robotníkov. Kvôli vrodenej vade hypofýzy prestal ako osemročný rásť, preto jeho výška nikdy nepresiahla 120 centimetrov. Kresliť začal ešte v reálke v roku 1916 a neskôr začal navštevovať vychýrenú školu Eugena Króna, pričom každoročne po boku pedagógov i vystavoval. Nasledovalo osemročné štúdium grafiky na akadémii v Budapešti. Po návrate domov v roku 1933 si na živobytie zarábal kreslením portrétov, malebných košických ulíc, dvorov a zákutí. V roku 1935, už ako zrelý a vyprofilovaný výtvarník, zakladá súkromnú výtvarnú školu.
Obrovský zlom v jeho živote nastal počas druhej svetovej vojny v roku 1944, keď jeho rodinu deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Aj keď on na zozname deportovaných nebol, Feld chcel ostať s rodinou a prihlásil sa dobrovoľne. Židov najprv zhromažďovali v košickej tehelni (z mesta deportovali takmer 16-tisíc ľudí). Tam sa Ľudovítovi naskytla ďalšia možnosť vyhnúť sa deportácii. Dozorca mu chcel pomôcť s útekom, no ani jeho ponuku Feld neprijal. V Osvienčime napokon zahynulo devätnásť jeho príbuzných. Ľudovítovi s číslom A 7740 vytetovaným na ľavom predlaktí a jeho dvom súrodencom sa však prežiť podarilo.
Zachránil ho jeho kresliarsky talent, vďaka ktorému sa stal osobným kresliarom Josefa Mengeleho. Dokumentoval doktorove pokusy na dvojičkách a hendikepovaných, no portrétoval aj samotného Mengeleho a iných nacistických dôstojníkov. Večer mu kresby vždy zobrali a už nikdy sa nenašli. Ani to ho však neuchránilo pred krutými každodennými experimentmi, ktoré podstupoval spolu so 108 pármi dvojičiek a desiatimi ďalšími trpaslíkmi.
Keď Nemci v Osvienčime na konci vojny pred svojím odchodom zabíjali zajatcov, zachránil Feld pätnásť detí, s ktorými býval v baraku. Jedno ráno, keď ich volali na nástup, deti presvedčil, aby tam nešli. Desať dní a nocí sa spolu skrývali pod najspodnejšími pričňami. V zime a bez jedla. Vydržali, čo im nakoniec zachránilo život.
Po vojne žil krátko u sestry v Bratislave, no potom sa vrátil do Košíc, kde býval u priateľa, sochára Vojtecha Löfflera. Tam si opäť otvoril súkromnú školu, v ktorej vychoval celý rad výtvarných osobností ako Alexander Eckedrt, Jozef Haščák, Július Hegyessy či Arpád Račko. Feldovo dielo roztrúsené po inštitúciách, priateľoch, zberateľoch možno rátať na tisíce kresieb, akvarelov, litografií, grafík Košíc, miest, podobizní, krajiniek, aktov, pracovných námetov. Od počiatočného vplyvu krónovskej expresívnosti sa postupne dopracoval k vycibrenosti tvaru, osobitosti štýlu, citlivej presnosti v pozorovaní a vyjadrení skutočnosti.
Ľudovít Feld zomrel vo veku 87 rokov, 18. mája 1991. V Košiciach pripomína geniálneho umelca pamätník a miesto medzi Drevným trhom, Senným trhom, Rooseveltovou ulicou a ulicou Protifašistických bojovníkov, ktoré od septembra 2018 nesie meno Feldov park.
Výstava v priestoroch Galérie 19 na Lazaretskej ulici v Bratislave potrvá do piatku 16. februára 2024.
Mgr. Tereza Peterová
ART INVEST
