Kornúcik Jozef
Jozef Kornúcik sa narodil 20. 1. 1938 v Snine. V rokoch 1954 - 1958 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, grafický odbor. V tomto období končilo na škole viacero vynikajúcich osobností (Havetta, Jakubisko, Sládek, Mravec a iní). V rokoch 1958 - 1964 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.
Po absolvovaní školy sa usadil a tvoril v Košiciach. Jozef Kornúcik reprezentoval slovenskú časť tvorby na XXXIII. Bienále výtvarného umenia v Benátkach v roku 1966 spolu s osobnosťami ako Bazovský, Fulla, Chmel, Kompánek, Laluha, Matejka, Uher, Paštéka so svojou školskou prácou gobelínom Dedinská matka. Inklinoval k veľkorozmerným plátnam a tematicky sa viazal k ľudovým tradíciám. Po odchode do Košíc vytvoril celý rad „veľkých geometrií“. Ide o novú dimenziu jeho tvorby - racionálnu polohu geometrie. Aby úplne vylúčil individuálny rukopis, Kornúcik používal pri maľovaní techniku striekania farby pištoľou. Okolo roku 1967 vytvoril cyklus kresieb s názvom Záznamy 1- 60. Sú to kresby uhľom na papieri alebo sú vytvorené kombinovanou technikou. Približne okolo roku 1973 sa začal zaoberať krajinomaľbou. Kornúcik sa okrem voľnej maľby venoval aj monumentálnej tvorbe pre architektúru, ako sú tkané závesy; mozaikové, keramické, smaltované, betónové kompozície, či práce z leptaného skla.
V roku 1976 sa Jozef Kornúcik odrazu, vo veku 39 rokov, stratil. Deň 20. 1. 1977 ustanovil Mestský súd v Košiciach za deň jeho smrti.
