1942, pastel, uhoľ na kartóne, 50x44 cm, značené vpravo dole „J. Alexy“
Na zadnej strane diela autorský prípis. Pôvodný rám.
„Portrét ženy v bielom“ – výnimočná ukážka bohatej portrétnej tvorby jednej zo zakladateľských osobností slovenskej výtvarnej moderny Janka Alexyho. Portréty blízkych ľudí, priateľov, ale aj neznámych tvoria neodmysliteľnú súčasť maliarovho diela. Ako uvádza M. Váross, Alexyho portrét nebol výpoveďou o pravde, bol „portrétom-náladou“ a ukazoval vždy viac aktuálne citové rozpoloženie samotného maliara než hlboký psychologický ponor do osoby portrétovaného. Avšak spôsob, akým ľudí portrétoval, v istej forme štylizácie, vytváraní kompozícii portrétov možno označiť v rámci vtedajšieho slovenského maliarstva za zakladateľský. Alexy vytvára typ nekonkrétneho, imaginatívneho portrétneho zobrazenia, do medzivojnovej tvorby vnáša kategóriu mondénneho portrétu. V reakcii na výzvy doby mapuje určitý posun, prerod dediny na mesto, zrod mešťana s jeho zvykmi, módou, životným štýlom. Ústredným motívom tohto nového výrazu sa stáva mestská dáma. Portréty dám a dievčat vynárajúce sa z neidentifikovateľného, indiferentného interiéru sústreďujú pozornosť diváka na čoraz silnejšie akcentovanie ženskosti samej osebe. Určitou raritou v tejto nastavenej línii mestských mondénnych portrétov je opätovné obohatenie mestského o folklórne. V niektorých pasteloch vidíme tie isté mestské dámy odeté len umelcovou fantáziou do krojov. Do tejto kategórie patrí aj ponúkané dielo, ktoré je portrétom umelcovej manželky Šáry, odetej v kroji a zobrazenej v typickom neurčitom, anonymnom, tajomnom pozadí.
